Asi som často hovorila pred Božkou, mojou kamarátkou najkamarátskejšou, že si urobím (niekedy) rámik na vešanie korálkov… Aké bolo moje prekvapenie, keď som ho dostala ako darček !
Je nádherný, úžasný, krásne pomaľovaný … Snažila som sa ho vyfotiť, ale vystihnúť sa mi ho celkom nepodarilo. A ako bonus voňavé srdiečko s anjelikom naplnené usušenou mätou s kvapkou oleja z materinej dúšky, ktoré mi nádherne prevoňalo celú kuchyňu.
Božka, si neskutočne šikovná…
nevedela som, kde ten rámik odfotiť, aby vynikol v celej svoje kráse – skúsila som na schodoch …
![]()
tu už je rámik v “akcii” ….
voňavé srdiečko a detail rámika
ďalší detail maľby – peknučkééé …
Božka, ďakujeeem …
Tie roky sa mi zdajú stále kratšie a kratšie a stále rýchlejšie a rýchlejšie pribúdajú a ten posledný deň roka býva akosi stále častejšie a častejšie … a opäť čas na bilanciu …
Ale dnes sa radujme – starý rok končí, nový rok začína, čas nových nádejí a splnených snov …
Želám všetkým hlavne veľa zdravia,
mnoho nezabudnuteľných a nádherných chvíľ,
radosť, spokojnosť a pohodu
a splnenie aspoň niektorých želaní.Takže
Vitaj nový rok 2012 !!!
obrázok je prevzatý z internetu
Ešte v jeseni mi učarovali tieto sukienky na šišky na nádhernom blogu Lenky-včielky. Už vtedy som si sľúbila, že ich urobím ako vianočnú dekoráciu.
Tak som teda niečo umotala, trochu vyškrobila a pekne povypínala. A už len prilepila tavnou pištoľou na šišky. Ešte musím nalámať nejaké vhodnejšie konáriky, takže zatiaľ sú len na šípkových vetvičkách.
Z tých šišiek mám ale takúúú radooosť…
Tieto maličké “vianočné” ponožky ma doslova fascinovali (tento blog a hlavne nápady tej francúzskej šikuľky ma vždy dostanú), a tak ako vždy, musela som ich proste urobiť. Bohužiaľ, nemám toľko rôznych farebných zvyškov priadzí, takže moje ponožtičky nie sú ani zďaleka také veselé.
Ponožtičky sú hotové a čo teraz s nimi? Na dekoráciu do detskej izby (už asi) nie, lebo deti už trochu odrástli … Ale potom mi napadla myšlienka doslova spásonosná! Použijem ich na drobné mikulášske sladkosti pre … pssst…
Perníčky sa mi podarili, dokonca i bielková poleva bola taká aká má byť … len mi chýbali tie šikovné ruky na zdobenie …
Takže ako každý rok i teraz som použila svoj originálny štýl, ktorý (možno) pripomína kubizmus …Všetky prísady zmiešame – med trochu zohrejeme (ale nesmie byť horúci) a maslo roztopíme. Hladučké cesto dáme do mikroténového vrecka a odložíme do chladna aspoň do druhého dňa. Cesto môžeme nechať odpočívať kľudne i týždeň, vôbec mu to neuškodí, skôr naopak.
Cesto rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm, povykrajujeme a poukladáme na plech vyložený papierom na pečenie. Neukladáme veľmi blízko vedľa seba. Pečieme asi 10 -12 minút pri teplote 175°C – len dozlatova. Hneď po vytiahnutí z rúry perníčky potrieme rožšľahaným vajcom – budú krásne lesklé.
Upečené perníčky odložíme do chladu, necháme pár dní odležať a potom zdobíme.
Pokračovanie »
inšpirácie: florapress
Posledný októbrový víkend je typický svojou nostalgiou a spomínaním na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami … čas chryzantém a blikajúcich plamienkov sviečok … čas na zastavenie sa, čas spomienok … čas na voňavý čaj a dobrý koláčik k nemu …
Postup:
I.cesto: Múku preosejeme s práškom do pečiva, pridáme cukor, kakao, vajce, vodu a posekané maslo. Spracujeme na hladký bochník. Vyvaľkáme a preložíme na pomastený a hrúbou múkou vysypaný plech.
Plnka: Tvaroh vymiešame s cukrom a vajcom, pridáme hrozienka. Tvarohovú plnku natrieme na kakaová plát cesta.
II. cesto: Zmiešame cukor, vajcia, olej, vodu a múku na hladkú hmotu (ja používam robot, ale stačí i v miske dobre vymiešať varechou). Cesto nalejeme na tvarohovú plnku.
Koláč dáme do vyhriatej rúry a pečieme pri teplote 175°C asi 30minút – pekne dozlatista. Mńamky, mňam…
Tak veľmi som chcela upliesť niečo také bábätkovské, malinkaté, rozkošné… Možno ma už chytá babičkovský syndróm, hoci vnúčatká ešte nemám… Zdá sa mi, že je to už tak veľmi dávno, čo som plietla niečo také maličké… A tak aspoň cvične – tentokrát pre malého anjelika môjho kolegu …
Tá farba je v skutočnosti veľmi pekná, taká jemnulinká zelená , ale neviem to poriadne nafotiť…
Okrasné tekvičky patria neodmysliteľne k jeseni. Sú mojou doslova jesennou srdcovkou, ale, bohužiaľ, ich nepestujem … pretože jednoducho v mojej maličkej “záhrade” nemám kde …
A tak som si jednu veľkú tekvicu doniesla z kvetinárstva, bola dosť ťažká, tak som chcela ísť po ďalšie na druhý deň. Ale na druhý deň som dostala chutnučké malé tekvičky – Baška, vďakaaaaa. A tak všetky trónia pri vchodových dverách (fotka je vpravo)
A našla som na nete (samozrejme, kde inde), háčkované tekvice. No, keďže ešte stále ma drží háčkovací amok, tak som ich chcela skúsiť. A takto to dopadlo.
Dnes bolo nádherne, tak som sa vybrala na vychádzku “účelovo zameranú” – doniesť pár vetvičiek šípok …
Tak toto je oranžová tekvica zblízka
táto smotanová tekvica je rovnaká
a táto najmenšia je ako loptička, mala som v úmysle urobiť dve, ale už sa mi nechceeeeeee …
tak a ešte raz všetky tri pekne spolu …
A už len celkom na upresnenie: tekvičky som háčkovala z bavlnenej priadze Nela, háčik 1,5 podľa tohto perfektného popisu. Popis na tú najmenšiu je tu .









































muškát vypestovaný zo semienka
Táto dáma v krinolíne ešte čaká na svoj rámik.
Tak táto fotka je už (minuloročnou) minulosťou. O dva mesiace bude v obleku mladší syn :-)

plamienok pestovaný v kvetináči



A ešte jeden venček - machový s hviezdičkami z brezovej kôry.




Posledné komentáre