Archive for September, 2013

Na konci jesene vždy riešim problém ako uskladniť to množstvo muškátov v truhlíkoch a kvetináčoch. Nakoniec to dopadne vždy tak, že “kvetináčové” nejako uskladním v pivnici a “truhlíkové” sadím každú jar nové – nové sadenice kúpim a nejaké vypestujem zo semienok (ak sa mi to podarí).

Vlani som našla na jednom zahraničnom blogu spôsob ako uchovať v papierových krabiciach (bez hliny) muškáty a na jar ich znovu vysadiť. A tak som si povedala, že to vyskúšam.

A po roku môžem povedať, že metóda sa osvedčila a čo ja najdôležitejšie VŠETKY muškáty (to je rastliny) boli uskladnené v troch krabicach na ploche asi 50x50cm!!!

Toto sú muškáty (v truhlíku) ako kvitli v júni

Ale už postup:

  1. Prichystáme si kartónové krabice, dostatočne veľké – aby sa do nich zmestili muškáty na výšku.
  2. Muškáty pred uskladnením prestať polievať, hlinu necháme doslova vyschnúť – nesmie byť mokrá.
  3. Vyberieme rastlinu z hlinu, otrasieme len mierne, NEODLAMUJEME kvety, puky, ani listy !!!
  4. Vložíme do krabice DOLU HLAVOU.
  5. Postupne uložíme všetky rastliny (husto) vedľa seba alebo urobíme druhú vrstvu, ak je krabica dostatočne vysoká.
  6. Prikryjeme novinovým papierom, krabicu uzavrieme a odložíme do pivnice alebo na miesto, kde nemrzne.
  7. Na jar (asi koncom februára) vyberieme z krabice, NIČ neodlamujeme a tieto doslova úbožiatka zasadíme do čerstvej zeminy. Polejeme a dáme im čas na prebudenie.
  8. Ako zázrak sa po 2 týždňoch začnú objavovať prvé lístočky.
  9. Po 4-5 týždňoch oberieme všetko, čo tam nepatrí, odstránime suché a mŕtve výhonky.
  10. Po 8 týždňoch prihnojíme.
  11. A už budú len rásť a kvitnúť do krásy.


Keďže zima bola nekonečná a stále boli dosť silné mrazy, presádzať kvety bolo dosť divné. Takže nakoniec som krabice otvorila až v polovici marca. Chcela som urobiť aj nejaké fotky, ale keď som videla, aké sú to rastlinky zúbožené, tak som sa toho vzdala. Výsledok aj vyzeral  teda dosť divne – suché čosi zasadné v truhlíkoch a v čerstvej zemine. Ale … však vyhodiť sa dajú vždy … som si povedala.

A potom začali vyháňať lístočky a postupne ožívali. Na týchto troch fotkách sú muškáty ako vyzerali asi po 2,5 mesiacoch po vysadení. A môžem teraz z vlastnej skúsenosti povedať, že sú krajšie než keď boli cez zimu v pivnici v kvetináčoch.

Ak má niekto záujem, na tomto linku je množstvo užitočných informácií a tiež skúseností tých, ktorí tento spôsob tiež vyskúšali.

Takže tento rok opäť muškáty ukladám do krabíc :-)

Ešte na okraj: Tento spôsob som použila na klasické muškáty, neviem, či sa sa dajú takto uchovať i ťahavé muškáty – pravdupovediac ani som sa s tým na žiadnom blogu nestretla. Takže neviem…

Keď som tu na začiatku leta písala o knihách, ktoré som si pripravila ako dovolenkové čítanie, ani vo sne mi nenapadlo, že tá posledná veta sa tak skoro stane skutočnosťou a že mnohé z miest, ktoré v knihách spomína Petr Mayle, o dva mesiace uvidím a spoznám na vlastné oči …

Áno, bola som v Provence. Vopred som vytipovala miesta, ktoré by stálo za to vidieť – hoci TAM je všetko zaujímavé, ale za niekoľko dní sa naozaj nedá vidieť všetko. A tak som čerpala z rôznych diskusíí na blogoch, z rôznych hodnotení “najkrajších dediniek Provence”, webových stránok samotných dediniek a zostavila “itinerár” … a išli sme …

Provence

 

Z mestečka Apt, kde sme bývali, boli všetky naše “objekty záujmu” v rozsahu 5-30 km, takže celkom v pohode. Ešte doma som mala túžbu, keďže radi bicyklujeme, požičať si na jeden deň bicykle a previesť sa “francúzskym vidiekom” medzi vinicami, poliami s levanduľou (v tomto období už kríčky sú starostlivo zastrihnuté po zbere), olivovými sadmi a menšími usadlosťami.

La vie est belle … Život je krásny


A sen sa stal skutočnosťou … nádherné miesta … stavby z kameňa … pasúce sa kone, ovce, kozy … romantika … uhľadné vinice s ešte nepozberaným fialovými (väčšinou) a bielymi strapcami viniča … olivovníky so zrejúcimi olivami … divo rastúce figovníky s dozrievajúcimi plodmi … gýčovo modré nebo … slnko … a ten pokoj …

ĎAKUJEM za krásne chvíle!


Tak len  zopár detailov …

Začala som opäť čítať knižky Petra Mayle. Ale teraz už úplne inak. Všetky tie miesta,ktoré spomína, už nie sú pre mňa len neznámymi názvami, sú to už miesta, ktoré si dokážem vybaviť, miesta, ku ktorým si už viem predstaviť príslušný charakter a kolorit. Je to úžasný pocit, ako keby som to sama prežívala …