Pred niekoľkými rokmi ma chytil patchworkový amok – mala som v tej dobe neplánovane akosi príliš voľného času. A tak som si obstarala špeciálnu podložku, rotačný rezač a dve pravítka. Urobila som obliečku na vankúš a … neviem ako to to nazvať … proste takú podložku … 

Potom sa môj život opäť zmenil, času som mala menej, patchwork upadol do zabudnutia a “špeciálne” pomôcky odpočívali v pokoji.

Samozrejme, hlavne patchworkové deky v obchodoch s rustikálnym sortimentom ma stále fascinovali, ale naozaj LEN fascinovali. Ani neviem ako, ale celkom nedávno som natrafila na webové stránky týkajúce sa patchworku. A iskierka sa rozhorela. TAK SOM TO CHCELA SKÚSIŤ! 

Takže na začiatok žiadny veľký projekt, niečo len také cvičné… Samozrejme inšpirácia prišla z internetu – detská deka (tam bola pre dieťatko v športovom kočíku). Potom nastal výber látok – ponuka celkom nespĺňala moju predstavu, ale nemohla som v žiadnom prípade odísť z obchodu bez látok!

Nakoniec som vybrala, hoci s obavami, ako to dokážem skombinovať.

No, tá kombinácia nie je teda ozaj bohviečo – chýba tam ešte jedna s drobnými kvetinkami, ktorú som použila na zadnú stranu deky.

Potom nastalo rezanie na štvorce, rezanie bielych pásikov, zošívanie jednotlivých častí do blokov, zošívanie blokov, žehlenie švov …

tu už je deka celá zošitá, ale dokončená ešte ani zďaleka …

A teraz malo nastať quiltovanie, teda prešívanie. Také normálne a bežné deky sa prešívajú na stroji tzv.  voľným quiltovaním za pomoci špeciálnej pätky určenej na vyšívanie a látanie , tie umelecké diela sa prešívajú ručne (!!!).

Priznám sa, tri dni som doslova trénovala prešívanie s tou pätkou – kto to skúsil, vie, o čom hovorím – podávacie zúbky sú schované, posúvanie látky ovládajú ruky – v podstate je to niečo ako keď píšeme. Vyžaduje to dosť skúsenosti a zručnosti zosúladiť rýchlosť (teda pedál)  s rýchlosťou rúk. A to sa nedá získať len tak zo dňa na deň.

Nakoniec som deku “nejako” poprešívala krížom – krážom (pravidlo je, že sa línie nesmú križovať, je to NAOZAJ ťažko dodržateľné), pritom zlomila tri ihly…

Z diaľky to nevyzerá zle …

Tak a už len zarovnať okraje a olemovať …

A hotovo !

Tak môj prvý pokus je za mnou … a môžem povedať, že ma to veľmi bavilo,  A tak vymýšľam, do čoho by som sa ešte pustila, kým ma zase pohltí moja milovaná záhrada …

Tak toto bol ďalší z mojich “projektov”, ktorý som chcela niekedy realizovať. Nie že by som nemala kryt na šijací stroj, ale ten originálny bakelitový sa mi odjakživa vôbec nepáči… Ale najskôr som nevedela, aký kryt urobiť, ako ho urobiť, z čoho ho urobiť, z akej látky – kvetinkovej (?), akej farby a vôbec AKO ho urobiť …

 V poslednej dobe som natrafila na množstvo úúúžasných vecí šitých technikou patchworku, a tak som si povedala, že “čo keby som ho urobila na tento spôsob?”  A to som si teda dala, lebo nielenže som nevedela odpoveď na predošlé otázky, nevedela som ani, ako ten patchwork pri tom použiť… Ale, keď som sa dala na boj a chcela som to…

Tak som nakoniec kúpila kvetinkové látky dooranžova (nevedela som sa rozhodnúť), postrihala na štvorčeky, pozošívala, podložila vatelínom a podšívkou (z  oranžovej látky) a ešte nakoniec som sa pokúsila o to najjednoduchšie quiltovanie (to je to ozdobné prešívanie na patchworkových dekách)

Potom som odmerala všetky dôležité rozmery, urobila strih z papiera a vystrihla jednotlivé časti. Urobila som i vrecko na bočnej strane na odloženie napr. návodu na použitie šijacieho stroja :-) .

a samozrejme podšívka … je “kombinovaná” lebo som nemala dosť kvetinkovbej látky. Oranžový lem, teda šikmý pásik, som kúpila, už som ho len prišila …

Jaj, a nezabudnúť na otvor pre rukoväť – však stroj treba aj niekedy preniesť …

Nakoniec sa mi to nejako podarilo a keď sa teraz pozerám na stroj v pôsobivom “outfite”, tak som celkom spokojná…

Hanbím sa priznať, že tieto záclonky na svoje dokončenie čakali naozaj, ale naozaj, niekoľko rokov. Začala som háčkovať okraje najskôr len na tie krátke, potom som sa rozhodla, že by možno bolo dobré, aby i horná záclonka bola v rovnakom štýle.  A tak som začala i tú dlhú… ale ozaj len uháčkovala niekoľko centimetrov a odložila… Samozrejme, ako išiel čas, tak som robila kadečo iné, ale na túto nedokončenú nikdy nebol “správny čas”. A vlastne, ani sa mi do toho nechcelo.

 Až túto zimu som si povedala, že MUSÍM dokončiť všetko, čo mám “rozbabrané” – no, bolo toho i viac než len táto záclonka …

A tak som sa do nej pustila a neverila som vlastným očiam (či rukám?)! Ne-sku-toč-ne ma to bavilo!!! Ale potom nastala fáza škrobenia, vypínania (nemala som taký kus niečoho, kam by som to vypla – nakoniec som použila dva polystyrény) a samozrejme prišitia na látku – to ma už až tak nebavilo…

 

ALE nakoniec dielo je hotové a mňa hreje hrdosť a pocit, ako som dokázala prekonať sama seba!  Tak len dôkaz – tie fotky som nevedela lepšie urobiť, záclonky sú vo výklenku izby, kde nie je dobré svetlo.

Jeseň v záhrade II

Autor: anina Záhrada a kvety
4
Nov 2015

Jeseň …

 … akékoľvek slová sú zbytočné …

 
 

Moja polovička doniesla minulý víkend debničku hrušiek. Ale čo s nimi? Podotýkam, že to  neboli tie úžasné veľké maslové hrušky, ale také … všelijaké… A keďže do pravých valašských frgálov, ktoré sú úúúúžasné, patrí neodmysliteľne hruškový lekvár, teda “hrušková povidla”, bolo rozhodnuté – varím lekvár. Vlastne pečiem … :-) . Pečenie lekváru má mnoho výhod  – okrem tej, že sa netreba oň starať a pečie sa “sám”, netreba ho miešať, zaručenie neprihorí a neprská a nádoba môže byť naplnená celkom povrch. 

Rozpis surovín používam takýto:

  •  2,5 kg očistených hrušiek
  • 300 g kryštálového cukru (ak sú hrušky dosť sladké, môže byť i menej cukru)
  • 1 škoricový cukor
  • 0,5 dl octu
  • 1 dl rumu
  • mletý badyán, mleté klinčeky (asi 0,5 lyžičky z každého)

Celkový čas pečenia je asi 3 – 3,5h pri teplote asi 180°C, pri teplovzdušnej samozrejme menej.

 A tak nastala fáza šúpacia, potom prekrojiť na štvrtiny a vykrojiť jaderník. Očistené hrušky som postrúhala na slížiky (ako keď sa strúhajú jablká), samozrejme urobil to za mňa robot.

Do postrúhaných hrušiek som prisypala cukor, priliala ocot i rum, pridala na chuť i vôňu škoricový cukor a trošku mletého badyánu a mletých klinčekov.

Zmes som dala do veľkého liatinového pekáča (môže byť hocijaká nádoba s vyšším okrajom), dobre premiešala a nechala v chladnej komore odpočívať v pokoji do nasledujúceho dňa.

Na druhý deň som pekáč dala do rúry, nastavila teplotu asi 180°c a už sa to robilo samo. :-) Asi po 2 hodinách som túto už úžasne rozvoniavajúcu zmes premiešala a dala opäť do rúry. Po ďalšej hodine som zmes, z torej sa už očividne odparilo dosť vody, opäť premiešala a nechala ešte polhodinu piecť. A takto to vyzeralo nakoniec:

 A už len dať do pohárikov – navrch každého som dala lyžičku rumu, pevne dotiahla viečko a obrátila hore dnom asi na 10 minút. Potom prikryť uterákom/dekou a nechať pomaly vychladnúť. Mňam!

Už len malá poznámka: Do toho pekáča sa zmestilo 3,5 kg očistených hrušiek, podľa toho som prispôsobila i množstvá ostatných surovín.

Jeseň v záhrade

Autor: anina Záhrada a kvety
4
Okt 2015

Počasie je akési “nepatričné” na toto obdobie, lístie sa sa začína iba veľmi pomaličky sfarbovať do tých nádherných zlatistých odtieňov. Ruže ešte majú veľa pukov, teším sa, že ešte (snáď) rozkvitnú, chryzantémy už sa tiež chystajú sa svoj výstup na scénu. 

Jeseň je nádherná …

Pár obrázkov …

 

Vždy sa mi páčili relaxačné vankúše v tvare valca, ale nikdy som taký nemala. Ale až doteraz!  Vankúš, teda to vnútro, sa mi podarilo čírou náhodou kúpiť, už bolo treba len vymyslieť, do čoho ho obliecť. Najskôr som chcela nejaký povlak ušiť. Ale z akej látky? Kvetinkový? Jenofarebný?

No, nakoniec moju ťažkú dilemu vyriešila háčkovaná deka, ktorú som tu kedysi zverejnila. A otázka “Neuháčkujem ho?” hneď mala i odpoveď. A tak som sa do toho dala, a teda i úspešne dokončila a mám vankúš “do série”. :-)

Ešte v procese “výroby” … v pozadí je tá deka …

 Okraje som obháčkovala 3 radmi polovičných stĺpikov, v rovnakej vzdialenosti urobila 4 ušká z retiazkových očiek na takéto krásne kvetinkové gombíky …

A tu už je celkom, naozaj celkom hotový! Tadááááá !!!

 

Záhradné detaily

Autor: anina Záhrada a kvety
28
Jún 2015

Aby som tu nedávala len samé koláče, tak zase zopár fotiek zo záhrady. Vlastne, keďže som tu len nedávno dávala celkové pohľady, tak teraz len zopár detailov …

Tak tieto zvončeky sa rozhodli, že im bude najlepšie v dlažbe a na schodoch, aby ich každý musel prekročiť, a aby si ich ZARUČENE   každý musel všimnúť :-)

A tak už len pár fotiek bez slov …

A opäť tvarohový … :-) . Tento recept mám už dlhšiu dobu, len som čakala, kedy už KONEČNE bude tá rebarbora! A keďže v sobotu som ju pri nákupoch objavila, bolo rozhodnuté. A neľutujem – koláč je naozaj výborný, ešte lepší je dnes (v nedeľu), keď sa všetky chute pekne prepojili.

A tak rýchlo do pečenia, kým je rebarborová sezóna!

Potrebujeme:

Cesto:

  • 600 g hladkej múky
  • 300 g práškového cukru
  • 3 lyžice kakaa
  • 1 Hera
  • 3 vajcia
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 prášok do pečiva
Náplň:

  • 3 tvarohy hrudkové (t.j. 750 g)
  • 8 lyžíc práškového cukru
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 kg rebarbory
  • 2 vanilkové cukry
  • 1 lyžica škorice

Postup:

  1. Zo všetkých surovín na cesto spracujeme na doske pekné hladké cesto, ktoré rozdelíme na dve časti.
  2. Tvaroh (tak ako vždy, ja ho pretlačím cez sito) vymiešame s cukrom, žĺtkami a vanilkovým cukrom.
  3. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh a zľahka primiešame do tvarohovej masy.
  4. Rebarboru olúpeme a nakrájame na menšie kúsky.
  5. Polovice cesta vyvaľkáme na pomúčenej doske a prenesieme na pomastený a hrubou múkou vysypaný plech.
  6. Na cesto rozotrieme tvarohovú plnku, na ňu rovnomerne poukladáme pokrájanú rebarboru a zľahka ju pozatláčame do tvarohu. Posypeme 2 vanilkovými cukrami a mletou škoricou.
  7. Vyvaľkáme druhú polovicu cesta a prenesieme na rebarboru. Popicháme vidličkou.
  8. Pečieme v stredne vyhriatej rúre pri teplote 175°c asi 40 minút.

Originálny recept mám z mimibazaru (však ako vždy),len som si upravila množstvo tvarohu a rebarbory. Autorke ďakujem!

Tento už nie je tvarohový … a dokonca i ten puding je naozajstne uvarený :-)

Potrebujeme:

Cesto:

  • 600 g polohrubej múky
  • 250 g práškového cukru
  • 1 Hera
  • 1 vajce
  • 1 vanilkový cukor
  • 1 prášok do pečiva
Plnka:

  • 1 l mlieka (áno, celý liter)
  • 2 vanilkové pudingy
  • 4 lyžice kryštáľového cukru
  • ovocie (čerstvé, kompótované, mrazené)

Postup:

  1. Zo všetkých prísad do cesta urobíme drobenku. Áno, DROBENKU.
  2. Z mlieka, pudingových práškov a kryštálového cukru uvaríme puding.
  3. Plech vyložíme papierom na pečenie a rozložíme naň (rovnomerne) asi 2/3 drobenky.
  4. Na drobenku nalejeme ešte teplý puding.
  5. Na puding pokladieme ovocie, ja som použila mrazenú lesnú zmes (mala som v mrazničke :-) )
  6. A ovocie posypeme zvyšnou drobenkou.
  7. Pečieme v stredne vyhriatej rúre pri teplote 170°c asi  40-50 minút.