V predošlom článku som spomínala marhuľovú bublaninu. Tak tu je … bohužiaľ, už len na fotke …  Ovocie môžeme použiť ľubovoľné, napr. višne sú úúúplne skvelé.

Potrebujeme:

  • 5 vajec
  • 1 hrnček kryštálového cukru
  • 2 hrnčeky polohrubej múky
  • 1/2 hrnčeka oleja
  • 1 hrnček vlažnej vody
  • 1 prášok do pečiva
  • 1 lyžica kakaa
  • tuk a hrubá múka na plech

A takto postupujeme:

Najskôr vyšľaháme žĺtky s kryštálovým cukrom pekne dopenista. Postupne pridávame olej, preosiatu múku s práškom do pečiva a prilejeme vlažnú vodu. Zľahka primiešame z bielkov vyšľahaný sneh. Vymiešame na hladké cesto.

Ak chceme mať bublaninu peknú mramorovú (ale môže byť i bez kakaa), rozdelíme cesto na dve časti a do jednej pridáme lyžicu kakaa.

Plech na pečenie potrieme tukom, vysypeme hrubou múkou a striedavo kladieme (napr. lyžicou) svetlé a tmavé cesto. Navrch pokladieme ovocie (marhule som pokrájala na štvrtky) pekne nahusto. 

A dáme do vyhriatej rúry. Pečieme pri teplote 175°C asi 40 minút.

Je úžasná, šťavnatá … proste božská … 

Džemujem …

Autor: anina Obľúbené recepty
14
Jul 2013

V záhrade máme jediný ovocný strom – marhuľu. Nie je to už žiadny malý stromček, podľa veku už patrí medzi tínedžerov. Ale úroda za tie roky by sa mohla spočítať na prstoch oboch rúk – len pre upresnenie – počet KUSOV marhuliek.

Tento rok je celkom výnimočný, marhuľa bola doslova obsypaná plodmi. Preto boli i menšie, ale zdravé, pekne sfarbené a i chuťovo boli mňam.

A tak som varila marhuľový  džem.

Ponúkli sme i susedom, jedni nám na výmenu doniesli višne, teda opäť robotu!

A tak som varila višňový džem …

Marhule zostali už len na tých najvyšších konároch, a tak zbieram, čo popadá. A tak ešte dnes som urobila marhuľové knedličky a nedalo mi to – urobila som i marhuľový koláč na spôsob bublaniny (trošku som si upravila recept). A teraz čakám, kým vychladne … 🙂

Tak opäť niekoľko obrázkov z môjho maličkého raja …
Je naozaj taký maličký, že tie obrázky sú takmer rovnaké.
Len sem-tam niečo odkvitne, nové krásky sa prichádzajú predviesť
… a to sa mi páči … tá každodenná zmena …

 Nebesky modré geránium dopĺňa kvitnúca alchemilka, v pozadí začínajú kvitnúť ružové hortenzie a vľavo moja milovaná bylinková špirála

Pohľad zľava – kvitnúci ružový stromček, oproti ten “chumáč” je plamienok (Clematis montana), ktorý kvitne skoro na jar.

 špirála je už pekne zarastená

… detailný pohľad …

skalková ružička sa krásne rozrástla, sprievod jej robia malé zvončeky

biela ruža “Fairy Snow” kvitne až do mrazov, vpredu alchemilka, vzadu šalvia

… košík s muškátom, neméziou a fialovou brachyscome

… a teraz v lete mi kvitnú takéto malé kosatce …

biele bambule hortenzií, vpredu ružové floxy a v pozadí stračky – tie sú NAOZAJ dvojmetrové!

a ešte liečivka rimbaba
v sprievode zvončekov

 

“Tiež každý otravný pondelok máte chuť sa na všetko vykašľať,
zbaliť sa a vyraziť na juh Francúzska?
Francúzske kuchárske knihy a turistické príručky
  lákajú do Provensálska na labužnícku kuchyňu
a azúrové nebo, ale je to naozaj tak?
Odpoveď nájdete v tejto levanduľou prevoňanej knihe,
pri čítaní ktorej sa budete schuti smiať
a chodiť do komory potajomky oblizovať olivový olej”

Tento lákavý odstavec je uvedený na zadnej strane prebalu každého dielu tejto voľnej trilógie.

Rok v Provenci

Znovu Provence

Navždy Provence

to sú názvy kníh od Petra Mayle, britského spisovateľa a publicistu,  ktorý o Provence napísal nielen niekoľko kníh, ale ktorý sa tam i natrvalo usídlil. Spočiatku som mala nutkanie ich objednať v originále, ale akosi som si nemohla zosúladiť angličtinu a Provence. A vo francúzštine, čo by bolo úúúplne naideálnejšie, som nezohnala. Tak som zvolila češtinu, preto tie názvy …

Prvotným impulzom bol film “Dobrý ročník”, ktorý bol sfilmovaný podľa predlohy tohto autora a ktorý som nedávno videla (hlavnú úlohu hral Russel Crowe). Proste, nemohla som oči odtrhnúť od obrazovky.  Čaro Provence ma opäť pohltilo. Vôňu Provence som osobne zažila (viem, správne po slovensky je Provensálsko, ale keď…) a všetko, čo sa o Provence píše a hovorí, je síce absolútna pravda, ale skutočnosť … tá je omnoho čarovnejšia a fascinujúcejšia a úžasnejšia  …  a … levanduľováááá …

A tak som si ich objednala.

VŠETKY TRI …

Už sa teším … zatiaľ ich len zčasu- načas beriem do rúk, dlaňou prejdem po obale a odolávam pokušeniu otvoriť na prvú stranu …

“””””

Možno raz … ešte aspoň jediný raz … sa tam i ja opäť vrátim …

 

Farby jarnej záhrady

Autor: anina Záhrada a kvety
11
May 2013

Jar v záhrade znamená nielen zvýšené pracovné nasadenie, ale aj veľa radosti.
Záhrada sa mení doslova každý deň, ako keby sa snažila dohnať ten zmeškaný čas po dlhej zime …

A darí sa jej to!

Nádhera … fialové a ružovo-zelené tulipány, biele jednoduché narcisy,
fialové bambule okrasných cesnakov,
v pozadí  kríček panašovaného svíbu …

opäť fialové tulipány a žlté slniečka kamzičníka … celkom im to spolu ladí …

byllinková špirála už začína žiť svojím životom, bylinky sa pekne rozrastajú, kopčeky celkom hore sú levandule

jazierko pre smädnú “zver” (maličký kúsok vidno celkom vľavo) a pre tých maličkých napájadlo

moje obľúbené zátišie s polenom, tehlové schodíky  už takmer celkom zarástli skalníkom – všetko je nááádherne zelené,  rôzne odtiene zelenej sú upokojujúce

hra farieb – bergénia, bielozelená pásiková tráva, fialová heuchera, sedum, vzadu pajazmín, celkom vpravo zastrihovaný skalník

 

a opäť tie tulipány
sú naozaj krásne …

v košíku je zasadená kapucínka,
rebrík je len ako dekorácia

 

Milujem prírodné materiály a prírodné farby, a tak som si dala do hlavy, že na kuchynský stôl by sa celkom hodil ľanový obrus s čipkovou bordúrou.

Obrus som ušila, čipku som chcela kúpiť, veď KTO by háčkoval 5 metrov čipky!?

Ale … nenašla som nič, čo by sa mi hodilo – buď bola príliš úzka alebo príliš široká alebo sa mi nepáčila  alebo bola len biela a ja som chcela prírodnú alebo sa mi zdala dosť drahá …

A výsledok?

Rozhodla som sa predsa len ju uháčkovať!  A zase fáza hľadania vzoru – hlavne, aby nebol príliš zložitý a prácny.
A tak som uháčkovala  5 metrov čipkovej bordúry, prišila a … som si povedala, že by nebolo odveci urobiť také bordúry aj na dva malé závesy …

A tak háčkujem … jednu 1,5 metrovú a jednu 80 centimentrovú … 🙂

A nakoniec to ani nie je také hrozné … asi som si naozaj vybrala dobrý vzor 🙂

Na prvý pohľad tento recept vyzerá možno tak … podivne … Už som tu viackrát spomínala, že u nás kuracie mäso je najviac preferované, a práve preto, vždy sa snažím nájsť niečo nové. Ešte šťastie, že existuje ten internet … 🙂

Tento recept som našla na nejakom zahraničnom blogu, vytlačila som si ho a odložila medzi ostatné recepty. Nedávno, keď som opäť hľadala, čo urobiť z TOHO kuracieho mäsa, som si povedala, že to musím proste vyskúšať!

A bolo to celkom jedlé a dokonca i mňam!

Budeme potrebovať:

  •  4 kuracie prsia
  • 1 lyžica horčicových semienok
  •  3 lyžice francúzskej horčice (dijonská)
  •  3 lyžice tekutého medu
  • 3 lyžice olivového oleja
  • 1 cibuľa
  • 3 strúčiky cesnaku
  • soľ
  • čierne korenie
  • 4 malé vetvičky čerstvého rozmarínu

A takto postupujeme:

V miske zmiešame olej, med, horčicu a horčicové semienka. Cibuľu prekrojíme napoly a pokrájame na mesiačiky, cesnak prelisujeme. Cibuľu osmažíme dozlatova, pridáme prelisovaný cesnak a ešte smažíme asi 2 minútky. Túto opraženú zmes dáme na dno zapekacej misky, na ňu poukladáme osolené a okorenené kuracie prsia. Povrch mäsa prelejeme medovo-horčicovou marinádou, medzi mäso dáme rozmarínové vetvičky.

Zapekaciu misku zakryjeme napr. alobalom a dáme do rúry. Pečieme pri teplote 200°C asi 20 minút. Potom odokryjeme, mäso popolievame marinádou a ešte necháme opiecť povrch pekne dozlatova  – asi 20 minút.

Ako príloha môže byť napr. ryža a  zeleninový šalát.

Keď už neviem vymyslieť, čo by som upiekla, tak táto orechová bábovka nikdy nesklame. A je naozaj úžasná – nie je veľmi sladká a vôbec nie je suchá, naopak pekne šťavnatá i na druhý deň.

Teda, ak zostane …

 Potrebujeme:

  • 4 vajcia
  • 20 dag práškového cukru
  • vanilkový cukor
  • 1,5 dl oleja
  • 10 dag pomletých orechov

  • 40 dag hrubej múky
  • 1/4 l mlieka
  • 1 prášok do pečiva
  • 5 dag cukru do snehu
  • strúhanka na vysypanie formy

Postup:

Žĺtky vymiešame s práškovým cukrom a vailkovým cukrom dopenista. Postupne pridávame olej a dobre premiešame. Pridáme mlieko, pomleté orechy a preosiatu múku.  Z bielkov ušľaháme sneh, pridáme 5 dag cukru a došľaháme dotuha.  Pridáme do cesta a zľahka cesto  premiešame, aby bolo pekne hladké.

Bábovkovú formu vymastíme tukom, vysypeme strúhankou a vlejeme cesto. A dáme piecť – pečieme pri teplote asi 175°C, 40 minút. Či je bábovka upečená skontrolujeme zapichnutím špajdle, cesto sa nesmie na ňu nalepiť.

Po vytiahnutí z rúry necháme asi 5 minút ešte vo forme, potom vyklopíme a chodíme kontrolovať, či už je dostatočne vychladnutá, aby sme ju mohli ochutnať 🙂

Aby sme náááhodou počas veľkonočných sviatkov nezomreli od hladu, ale aby sme sa i príliš neprejedli, urobila som tento plnkový veniec naslano. A keďže je tam i brokolica, tak je to určite i strašne zdravé jedlo 🙂

takto vyzerá tesne po upečení

Potrebujeme:

  • 4 rožky
  • 7 vajec
  • 250 g brokolice
  • 300 g údeného mäsa
  • 150 ml mlieka
  • soľ, mleté čierne korenie
  • tuk a strúhanka na vymastenie a vysypanie formy

Postup:

  1. Rožky nakrájame ne kocky, zalejeme mliekom a necháme nasiaknuť.
  2. 3 vajcia uvaríme natvrdo, brokolicu rozoberieme na ružičky a vo vriacej osolenej vode povaríme asi 5 minút.
  3. Uvarené údené mäso pokrájame na kocky
  4. Všetko spolu zmiešame, pridáme žĺtky zo zvyšných 4 vajec, osolíme a okoreníme.
  5. Z bielkov vyšľaháme sneh a zľahka vmiešame do plnky.
  6. Okrúhlu formu (použila som tortovú formu) vymastíme a vysypeme strúhankou. Rozotrieme časť plnky, poukladáme uvarené vajcia rozkrojené na polovice a zakryjeme zvyšnou plnkou.
  7. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180°C asi 50 minút. Po upečení plnku necháme vychladnúť asi 10 minút vo forme.

Recept je podľa časopisu Dobré jedlo

Tá jar nie a nie prísť, tak som sa rozhodla uháčkovať ešte jednu dečku. Ale len takú malú, aby som ju stihla i dokončiť, kým bude už naozaj teplo, lebo to už bude čoskoro … (?)

 

Keď sa tak na ňu pozerám, možno by aj celkom dobre vyzerala v nejakom rámiku ako obrázok …