Kedysi dávno (ešte na pozemku pôvodného majiteľa) na tomto mieste rástla veľká čerešňa. Mali sme ju možno len dva roky, potom sme ju museli vyťať a zostal tam peň.
Keď som hľadala miesto pre plamienok, zasadila som ho k tomuto pňu, nemala som iné vhodné miesto a plamienok som taaak chcela…
A plamienok rástol a rástol a začal sa namotávať. Keďže nemohol rásť do výšky, tak sa motal sám na seba, až si vytvoril akúsi vlastnú “samonosnú konštrukciu”. 🙂













Veľká noc a záhrada je zapadnutá snehom ... tak tulipány aspoň v kuchyni privolávajú jar ...




Tie maličké biele omamne voňajúce zvončeky sú také nežné ...
Ten vankúš sa k tej tráve celkom hodí ...
zlatý dážď naozaj rozžiari každý kút













muškát vypestovaný zo semienka
Táto dáma v krinolíne ešte čaká na svoj rámik.

plamienok pestovaný v kvetináči



A ešte jeden venček - machový s hviezdičkami z brezovej kôry.




Posledné komentáre