V kúte záhrady mám jedno napájadlo (milujem český výraz “pítko”), chodia tam väčšinou drozdy. Je síce akurát tak pre jedného, niekedy sa aj hašteria, kto pôjde prvý, ale sú úžasné, ako sa čľapocú. Občas priletia i malé sýkorky a červienky, ale tie len s obavou poskakujú po okraji a zúfalo pozerajú do tej hĺbky …

Vlani som na jednom zahraničnom blogu videla úúúžasné napájadlo. Jasné, hneď som ho chcela urobiť. Ale … bolo treba rebarborový list a v tej dobe bolo po jej sezóne. Nezostalo nič iné, len počkať rok …

Takže, teraz, len čo som videla na trhovisku predávať rebarboru, moja misia začala. Našťastie prvá pokusná otázka na môjho kolegu, či “náhodou jeho manželka nepestuje rebarboru”, padla na úrodnú pôdu. A tak jeden list bol môj (vlastne dostala som dva na výber)! Manžel mal ešte trochu betónovej zmesi (betónová zmes na poter s hrúbkou zrna do 4 mm – ako špecifikoval :-)) a …

Tu je výsledok:

detail – tá žilnatina je úžasná – sú
tam doslova hlboké ryhy …

tie hnedé fľaky sú zvyšky listu –
nepodarilo sa mi to zoškriabať …

Postup (veľmi názorný) je na tom blogu, ale stručne ho uvediem:

1. vo veľkej krabici som urobila kôpku z hliny – takú veľkú, aby ju ten rebarborový list pekne zakryl
2. vo vedre som rozmiešala trochu betónovej zmesi s vodou – hustotu neviem definovať, možno ako hustejšia ovsená kaša
3. na kôpku som položila list žilnatinou NAHOR
4. a rovnomerne napatlala tú kašu na list – hrúbka asi 3 cm
5. a nechala týždeň vytvrdnúť – občas som to postriekala vodou, aby betón pekne vyzrel

Po týždni som som celý ten betón otočila – treba opatrne, lebo je to celkom ťažké, a snažila sa odstrániť ten rebarborový list. Niekde to išlo celkom dobre, niekde vôbec … ale však nevadí, no nie?

Poznámka:
Samozrejme, dá sa to robiť i vo voľnom priestore, netreba krabicu – ale malo pršať, tak som to dielo potrebovala niekam schovať 🙂