Tak tento šalát naozaj môžem jesť stále …
či už ako prílohu k niečomu alebo úúúplne len tak …
proste ho ZBOŽŇUJEM!

Potrebujeme: 1 čínska kapusta 1 šalátová uhorka 3-4 zelené papriky 1 zväzok lahôdkovej cibuľky 1 kaleráb

provensálske korenie olivový olej mleté čierne korenie šťava z 2-3 citrónov šalátový syr alebo feta (nemusí byť) soľ

 

1. Čínsku kapustu a papriky nakrájam na rezance,
   
2. cibuľku pokrájam na kolieska spolu s vňaťou (obmenou môže byť klasická cibuľa alebo pažítka)
3. kaleráb i uhorku nastrúham na strúhadle  na väčšie “slzičky”.
4. Ak mám, rozmrvím šalátový syr alebo fetu,
5. všetko pokvapkám olivovým olejom, okorením, osolím, polejem citrónovou šťavou a
   
6. dobre premiešam a dám aspoň na 1 hodinu do chladu, aby sa pekne spojili všetky chute.

A potom zoberiem veľkú lyžicu, naložím si do veľkej misky a ………………… neviem, kedy prestať!

Poznámka
Skúšala som tam pridať  (na farebné spestrenie) i redkvičku pokrájanú na kolieska. Výsledok bol “mama, tú redvičku tam radšej už nedávaj” … tak neviem …

V predošlom článku som spomínala marhuľovú bublaninu. Tak tu je … bohužiaľ, už len na fotke …  Ovocie môžeme použiť ľubovoľné, napr. višne sú úúúplne skvelé.

Potrebujeme: 5 vajec 1 hrnček kryštálového cukru 2 hrnčeky polohrubej múky 1/2 hrnčeka oleja

1 hrnček vlažnej vody 1 prášok do pečiva 1 lyžica kakaa tuk a hrubá múka na plech

A takto postupujeme:

Najskôr vyšľaháme žĺtky s kryštálovým cukrom pekne dopenista. Postupne pridávame olej, preosiatu múku s práškom do pečiva a prilejeme vlažnú vodu. Zľahka primiešame z bielkov vyšľahaný sneh. Vymiešame na hladké cesto.

Ak chceme mať bublaninu peknú mramorovú (ale môže byť i bez kakaa), rozdelíme cesto na dve časti a do jednej pridáme lyžicu kakaa.

Plech na pečenie potrieme tukom, vysypeme hrubou múkou a striedavo kladieme (napr. lyžicou) svetlé a tmavé cesto. Navrch pokladieme ovocie (marhule som pokrájala na štvrtky) pekne nahusto. 

A dáme do vyhriatej rúry. Pečieme pri teplote 175°C asi 40 minút.

Je úžasná, šťavnatá … proste božská … 

V záhrade máme jediný ovocný strom – marhuľu. Nie je to už žiadny malý stromček, podľa veku už patrí medzi tínedžerov. Ale úroda za tie roky by sa mohla spočítať na prstoch oboch rúk – len pre upresnenie – počet KUSOV marhuliek.

Tento rok je celkom výnimočný, marhuľa bola doslova obsypaná plodmi. Preto boli i menšie, ale zdravé, pekne sfarbené a i chuťovo boli mňam.

A tak som varila marhuľový  džem.

Ponúkli sme i susedom, jedni nám na výmenu doniesli višne, teda opäť robotu!

A tak som varila višňový džem …

Marhule zostali už len na tých najvyšších konároch, a tak zbieram, čo popadá. A tak ešte dnes som urobila marhuľové knedličky a nedalo mi to – urobila som i marhuľový koláč na spôsob bublaniny (trošku som si upravila recept). A teraz čakám, kým vychladne … 🙂

Tak opäť niekoľko obrázkov z môjho maličkého raja …
Je naozaj taký maličký, že tie obrázky sú takmer rovnaké.
Len sem-tam niečo odkvitne, nové krásky sa prichádzajú predviesť
… a to sa mi páči … tá každodenná zmena …

 Nebesky modré geránium dopĺňa kvitnúca alchemilka, v pozadí začínajú kvitnúť ružové hortenzie a vľavo moja milovaná bylinková špirála

Pohľad zľava – kvitnúci ružový stromček, oproti ten “chumáč” je plamienok (Clematis montana), ktorý kvitne skoro na jar.

špirála je už pekne zarastená	… detailný pohľad …
skalková ružička sa krásne rozrástla, sprievod jej robia malé zvončeky	biela ruža “Fairy Snow” kvitne až do mrazov, vpredu alchemilka, vzadu šalvia
… košík s muškátom, neméziou a fialovou brachyscome	… a teraz v lete mi kvitnú takéto malé kosatce …
biele bambule hortenzií, vpredu ružové floxy a v pozadí stračky – tie sú NAOZAJ dvojmetrové!	… a ešte liečivka rimbaba v sprievode zvončekov

“Tiež každý otravný pondelok máte chuť sa na všetko vykašľať,
zbaliť sa a vyraziť na juh Francúzska?
Francúzske kuchárske knihy a turistické príručky
  lákajú do Provensálska na labužnícku kuchyňu
a azúrové nebo, ale je to naozaj tak?
Odpoveď nájdete v tejto levanduľou prevoňanej knihe,
pri čítaní ktorej sa budete schuti smiať
a chodiť do komory potajomky oblizovať olivový olej”

Tento lákavý odstavec je uvedený na zadnej strane prebalu každého dielu tejto voľnej trilógie.

Rok v Provenci

Znovu Provence

Navždy Provence

to sú názvy kníh od Petra Mayle, britského spisovateľa a publicistu,  ktorý o Provence napísal nielen niekoľko kníh, ale ktorý sa tam i natrvalo usídlil. Spočiatku som mala nutkanie ich objednať v originále, ale akosi som si nemohla zosúladiť angličtinu a Provence. A vo francúzštine, čo by bolo úúúplne naideálnejšie, som nezohnala. Tak som zvolila češtinu, preto tie názvy …

Prvotným impulzom bol film “Dobrý ročník”, ktorý bol sfilmovaný podľa predlohy tohto autora a ktorý som nedávno videla (hlavnú úlohu hral Russel Crowe). Proste, nemohla som oči odtrhnúť od obrazovky.  Čaro Provence ma opäť pohltilo. Vôňu Provence som osobne zažila (viem, správne po slovensky je Provensálsko, ale keď…) a všetko, čo sa o Provence píše a hovorí, je síce absolútna pravda, ale skutočnosť … tá je omnoho čarovnejšia a fascinujúcejšia a úžasnejšia  …  a … levanduľováááá …

A tak som si ich objednala.

VŠETKY TRI …

Už sa teším … zatiaľ ich len zčasu- načas beriem do rúk, dlaňou prejdem po obale a odolávam pokušeniu otvoriť na prvú stranu …

“””””

Možno raz … ešte aspoň jediný raz … sa tam i ja opäť vrátim …