Nádhera … nádhera … a ticho …

Také bolo dnešné druhé ráno v novom roku. Už včera večer, keď zrazu začala padať hmla, neveštilo to nič dobré – (možno) všetko omrznuté, poľadovica na ceste …

ALE TO RÁNO !!! Žiadna poľadovica (teda v našich končinách), ale tá nádhera!!! Všetko ako pocukrované, nie nebolo to primrznuté, len ako doslova pocukrované.

Išla som skoro ráno do práce, všade tma, len pouličné osvetlenie, ticho a tá NÁDHERA… Dotkla som sa konárikov, námraza (skôr inovať?) ľahučko padala nadol …

Tie fotky dokážu zachytiť len zlomok tej nádhery … a sú také retro  :-)...

Keď som tu na začiatku leta písala o knihách, ktoré som si pripravila ako dovolenkové čítanie, ani vo sne mi nenapadlo, že tá posledná veta sa tak skoro stane skutočnosťou a že mnohé z miest, ktoré v knihách spomína Petr Mayle, o dva mesiace uvidím a spoznám na vlastné oči …

Áno, bola som v Provence. Vopred som vytipovala miesta, ktoré by stálo za to vidieť – hoci TAM je všetko zaujímavé, ale za niekoľko dní sa naozaj nedá vidieť všetko. A tak som čerpala z rôznych diskusíí na blogoch, z rôznych hodnotení “najkrajších dediniek Provence”, webových stránok samotných dediniek a zostavila “itinerár” … a išli sme …

Provence

 

Z mestečka Apt, kde sme bývali, boli všetky naše “objekty záujmu” v rozsahu 5-30 km, takže celkom v pohode. Ešte doma som mala túžbu, keďže radi bicyklujeme, požičať si na jeden deň bicykle a previesť sa “francúzskym vidiekom” medzi vinicami, poliami s levanduľou (v tomto období už kríčky sú starostlivo zastrihnuté po zbere), olivovými sadmi a menšími usadlosťami.

La vie est belle … Život je krásny

A sen sa stal skutočnosťou … nádherné miesta … stavby z kameňa … pasúce sa kone, ovce, kozy … romantika … uhľadné vinice s ešte nepozberaným fialovými (väčšinou) a bielymi strapcami viniča … olivovníky so zrejúcimi olivami … divo rastúce figovníky s dozrievajúcimi plodmi … gýčovo modré nebo … slnko … a ten pokoj …

ĎAKUJEM za krásne chvíle!

Tak len  zopár detailov …

Začala som opäť čítať knižky Petra Mayle. Ale teraz už úplne inak. Všetky tie miesta,ktoré spomína, už nie sú pre mňa len neznámymi názvami, sú to už miesta, ktoré si dokážem vybaviť, miesta, ku ktorým si už viem predstaviť príslušný charakter a kolorit. Je to úžasný pocit, ako keby som to sama prežívala …

“Tiež každý otravný pondelok máte chuť sa na všetko vykašľať,
zbaliť sa a vyraziť na juh Francúzska?
Francúzske kuchárske knihy a turistické príručky
  lákajú do Provensálska na labužnícku kuchyňu
a azúrové nebo, ale je to naozaj tak?
Odpoveď nájdete v tejto levanduľou prevoňanej knihe,
pri čítaní ktorej sa budete schuti smiať
a chodiť do komory potajomky oblizovať olivový olej”

Tento lákavý odstavec je uvedený na zadnej strane prebalu každého dielu tejto voľnej trilógie.

Rok v Provenci

Znovu Provence

Navždy Provence

to sú názvy kníh od Petra Mayle, britského spisovateľa a publicistu,  ktorý o Provence napísal nielen niekoľko kníh, ale ktorý sa tam i natrvalo usídlil. Spočiatku som mala nutkanie ich objednať v originále, ale akosi som si nemohla zosúladiť angličtinu a Provence. A vo francúzštine, čo by bolo úúúplne naideálnejšie, som nezohnala. Tak som zvolila češtinu, preto tie názvy …

Prvotným impulzom bol film “Dobrý ročník”, ktorý bol sfilmovaný podľa predlohy tohto autora a ktorý som nedávno videla (hlavnú úlohu hral Russel Crowe). Proste, nemohla som oči odtrhnúť od obrazovky.  Čaro Provence ma opäť pohltilo. Vôňu Provence som osobne zažila (viem, správne po slovensky je Provensálsko, ale keď…) a všetko, čo sa o Provence píše a hovorí, je síce absolútna pravda, ale skutočnosť … tá je omnoho čarovnejšia a fascinujúcejšia a úžasnejšia  …  a … levanduľováááá …

A tak som si ich objednala.

VŠETKY TRI …

Už sa teším … zatiaľ ich len zčasu- načas beriem do rúk, dlaňou prejdem po obale a odolávam pokušeniu otvoriť na prvú stranu …

“””””

Možno raz … ešte aspoň jediný raz … sa tam i ja opäť vrátim …

 

Už dávnejšie som tu popisovala moje nadšenie zo Zlatých babičkiných dobrôt. A teraz mi pribudla ďalšia do série – Zlatá babičkina kuchárka. Kniha je zostavená v rovnakom štýle, recepty sú uvedené na “starom zažltnutom” papieri, s kockovanými okrajmi, úžasnými obrázkami a prehľadne spracovanými receptmi.

A čo je najdôležitejšie – úúúplne normálne recepty, kde treba úúúplne normálne a bežne dostupné suroviny. A opäť množstvo užitočných a praktických rád … SUPER Proste … teším, radujem ….

Takže ten stojan  teraz už  F A K T  potrebujem  🙂 … ale hodil by sa mi biely … 🙂

(obrázok je z amazon.com)

Strieborný les, sneh trblietajúci sa na slnku, všade ticho … zimná rozprávka  …

Ja viem, som tu písala, že mojím “záväzkom” (jedným z mnohých) počas dovolenky je kniha od Rhondy Byrne The Magic … Ale nemohla som odolať, prehodila som poradie …

Priznám sa, táto kniha ma upútala predovšetkým jej obálkou. Noru Roberts poznám – teda jej romány, nejaké dokonca mám, ale tá obálka ……….

potom stručným obsahom na zadnej strane …

 a bola moja … 🙂

Už som dokonca začala pochybovať, že tento deň niekedy vôbec príde … Ale TERAZ je tu !!! Keďže koncom júna sme boli pár dní v južnom Francúzsku, teraz si dovolenku budem užívať doma.

Ale mám toľko plánov, že mi to vôbec, ale vôbec nevadí, lebo:

… konečne dokončím pulóvrik pre Terezku

… konečne dopletiem tú druhú ponožku a možno začnem pliesť ďalšie i z tej melírovanej ponožkovej priadze

… konečne dokončím i tieto štvorce – mal byť z nich vankúš

… konečne dokončím tieto čipky na záclonky a ušijem i tie záclonky

… konečne nalepím tie nápisy na koreničky

… konečne si prečítam časopisy, ktoré už pár mesiacov len odkladám

… konečne zarámujem vytlačené obrázky

… konečne nafarbím tieto rámiky nabielo

… konečne budem mať čas čítať túto knihu tak, aby som mala čas i na premýšľanie

 … a konečne sa stretnem s mojou kamarátkou najkamarátkovejšou

… a budem variť samé dobroty a vypekať ovocné koláče

… a budem “šľachtiť” záhradu

… a ostrihám oleandre

… a budem podnikať malé poznávacie  “túry” po okolí

… a (možno) aj okná umyjem

… a všetko dôkladne poupratujem

… a (možno) preberiem veci v skriniach a v pivnici

… a …..

Koľko MESIACOV mám tú dovolenku? DVA TÝŽDNE ????????

Keď sa tak na ten zoznam pozerám, asi by bolo vhodné naozaj VŠADE pridať to slovko “(možno)” … to by bolo asi oveľa reálnejšie …………….

Tak veľmi som chcela upliesť niečo také bábätkovské, malinkaté, rozkošné… Možno ma už chytá babičkovský syndróm, hoci vnúčatká ešte nemám… Zdá sa mi, že je to už  tak veľmi dávno, čo som plietla niečo také maličké… A tak aspoň cvične  – tentokrát pre malého anjelika môjho kolegu …

Tá farba je v skutočnosti veľmi pekná, taká jemnulinká zelená , ale neviem to poriadne nafotiť…

takmer po 30 rokoch …

Praha je nádherné mesto,
ale v TENTO septembrový deň
to bolo to najkrajšie mesto na celom svete !

Tak ako u nás prvomájový bozk pod rozkvitnutou čerešňou má svoju symboliku (a i čaro), vo Francúzsku, Belgicku a Švajčiarsku konvalinky na  1. mája sú symbolom šťastia. Je zaujímavé, že v týchto krajinách sa začnú predávať až v tento deň, nikdy skôr.

A keďže o rozkvitnutej čerešni nablízku neviem (výhovorka… ?), tak si idem aspoň natrhať zopár konvaliniek – tie mi začínajú rozkvitať hneď pri vchodových dverách :-).