A ďalšie zvončeky pripravené na (pravdepodobne) girlandu v okne.  Sú úžasne jednoduché, zvládne ich ozaj každý, kto má háčik a priadzu :-). A opäť – po naškrobení sa sušili na vrchnákoch od tekutého škrobu …

A pridávam hneď popis (tu)- pochádza z tejto úžasnej stránky, kde je ešte omnoho viac nádherných vecí.

Anina

Na adventnom venci horeli štyri sviečky tak tichučko, že bolo počuť, keď sa začali rozprávať. Prvá sviečka vzdychla a povedala: “Volám sa MIER. Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiaden mier nedodržujú.” Jej svetielko bolo čím ďalej slabšie, až nakoniec celkom zhaslo… Svetlo druhej sviečky zablikalo a sviečka povedala: “Volám sa VIERA. Som zbytočná, pretože ľudstvo nechce o Bohovi nič vedieť. Nemá teda význam, aby som horela.” Miestnosťou zavial prievan a druhá sviečka zhasla. Ticho a smutno sa o slovo prihlásila tretia sviečka. “Volám sa LÁSKA. Už nemám dosť sily, aby som ďalej horela. Ľudia ma odložili nabok. Vidia len sami seba a nikoho iného, koho by mali mať radi.” A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo… Vtom vošlo do miestnosti dieťa, pozrelo sa na sviečky a povedalo: “Vy predsa musíte horieť, a nie byť zhasnuté!” A takmer sa pustilo do plaču … Vtom sa dostala ku slovu i štvrtá sviečka a povedala: “Neboj, sa, pokiaľ ja horím, môžeme znovu zapáliť i ostatné sviečky. Volám sa NÁDEJ. ” Dieťa od tejto sviečky zapálilo zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky. Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote vyhasnúť … A každý z nás by mal neustále udržiavať plamene mieru, viery, lásky a nádeje .

Budúca nedeľa, t.j. 29. novembra, bude už 1. adventnou nedeľou a na adventnom venci zapálime prvú sviečku. A tak i ja hľadám inšpirácie na veniec, jednak, aby bol z dostupného materiálu a jednak, aby bol nenáročný i na zhotovenie :-).

Tak aspoň zopár, ktoré ma upútali:

Pokračovanie »

Minulé Vianoce som skúšala háčkovať hviezdičky, vyzerali pekne zavesené v okne. Tento rok skúšam zvončeky. Na nete je neskutočné množstvo popisov na nádherné zvončeky, musela som však vyberať podľa svojich schopností :-). Na tomto obrázku je zopár mojich pokusov. Použila som háčkovaciu priadzu Sněhurka a háčik č.10. Keďže nemám formu zvončeka, tak som ich po naškrobení “natiahla” na vrchnáky od Perwollu 🙂 Fotka je málo kontrastná, ale nemohla som nájsť vhodné pozadie. Popis na zvončeky je tu, schémy sú celkom zrozumiteľné. Anina

Víkend pred nami, čas na koláč 🙂
Už som sa viackrát (čiste teoreticky) stretla s receptmi na sypané koláče. To sú koláče, kde sa nemiesi žiadne cesto, len sa všetko nasype na plech a upečie. Ale nikdy som nemala odvahu to vyskúšať. Ale dnes prišla tá chvíľa … a pečiem švédsky tvarohový koláč :-).

A môžem prehlásiť, že koláč je úžasný, chrumkavý, proste báseň. A to má i ďalšie klady – netreba miesiť ani vaľkať cesto, netreba nič vážiť a netreba byť ani zručnou kuchárkou. Proste URČITE sa podarí každému (nielen každej :-)).

Na “cesto” potrebujeme: 2 1/2 hrnčeka polohrubej múky 1 hrnček kryštálového cukru 1 prášok do pečiva Tvarohová plnka: 3 mäkké tvarohy (3x250g) 3 celé vajcia 1 vanilkový cukor 2 lyžice práškového cukru hrsť hrozienok rum na namočenie hrozienok Na povrch asi 150 – 200 g masla

Najskôr namočíme hrozienka do rumu a vyložíme plech papierom na pečenie.
Zmiešame múku, cukor a prášok do pečiva – a “cesto” je hotové. Na plnku vymiešame tvarohy s celými vajcami cukrom, vanilkovým cukrom a nezabudneme pridať aj hrozienka.
Pokračovanie »

Listujem Tildy (teda linky na nete) a plánujem si, čo všetko si urobím, keď … :-).
moja myška Anežka	Samozrejme, MUSÍM si ušiť anjelku (niekedy), ale najskôr sa musím prepracovať cez niečo jednoduchšie, čo zvládnu i moje (ne)šikovné ruky. Veľkonočného zajka, húsky a ovečku už mám, a tak som si teraz vybrala myšaciu slečnu z vlaňajšej vianočnej Tildy (kliknite tu). A tu je výsledok:

A prikladám i strih (tu) a na nalákanie obrázok, ako originálne myšky majú vyzerať 🙂

Anina

Dnešné novembrové ráno bolo doslova ako v rozprávke. Jemnučká srieň všetko pocukrovala. Zmrznuté lístie so šveholením tichučko dopadalo na postriebrenú zem … ako keď v tichej zimnej noci padajú veľké snehové vločky … nádhera …

Pokračovanie »

Nikdy som ešte nesušila jablká, hoci ich nesmierne zbožňujem. Musela som to predsa vyskúšať!
	A tak som prekrojila jablká, zbavila ich jaderníkov a nakrájala aj so šupkami na tenučké plátky. Poukladala na plech na biely papier a šupla do rúry. Tam som ich nechala pri teplote 100 °C asi 15 minút. Potom som ich porozkladala po rôznych podnosoch a nechala na rádiátoroch dosušiť. A hotovo !
Keďže sušené jablká sa nemajú uchovávať v uzatvorených nádobách (mohli by začať plesnivieť), ale vo vrecúškach – plátených alebo papierových, tak som musela dodržať i túto radu. A tak jablká dostali i nové vrecúška … 🙂

Anina

Tak a opäť jablkový koláč 🙂

Zase som chcela vyskúšať nejaký iný, a tak som v mojej “zbierke” našla tento. Neviem, ktoré šikovné žieňa je jeho autorkou, tak sa vopred ospravedlňujem a zároveň ďakujem za mňamózny koláčik.

Cukor, Heru a celé vajcia vyšľaháme na hladučký krém, pridáme preosiatu múku s práškom do pečiva, smotanu a podľa potreby mlieko. Ja som dala asi 1 dl, cesto by malo byť skôr redšie – asi tak ako na bábovku.

Polovicu cesta pekne rozotrieme na vymastený a hrubou múkou vysypaný vyšší plech. Bude sa vám možno zdať, že cesta je akosi málo, ale nenechajte sa zmiasť – krásne sa zdvihne. Na cesto poukladáme na plátky nastrúhané jablká, posypeme cukrom a škoricou. Rozotrieme zvyšné cesto a šup do vyhriatej rúry.

Pečieme pomaly, aby sa koláčik pekne prepiekol, asi pol hodiny na 160 °C.
Je skutočne mňam, jemnučný a šťavnatý. Odporúčam!

Anina

A opäť jablká … Keďže strúhaných jabĺk v pohároch na koláče mám ešte dosť, tak som chcela vyskúšať niečo iné. A tak som hľadala a na jednom francúzskom blogu som našla recept na “confiture pomme caramel” – jablkový karamelový džem. No, upútalo ma to, úžasne to znie, nie?
	A tak som začala. Počas “výroby” som zistila, že sú to vlastne jablká varené v cukrovom sirupe (karamel si predstavujem inak), a teda celé je to neskutočne sladké (teda pre mňa), ale ako dekorácia to vyzerá celkom dobre 🙂 Ale, aby som uviedla aj klady. Skúšala som si ho dať do tvarohu, je tam mňam, rovnako napr. vylepšiť biely jogurt alebo kyslú smotanu. Tiež si ho viem predstaviť natrieť na koláč alebo ako podklad pod jablká v žemľovke. Alebo na palacinky. A môj manžel si ním natiera vianočku 🙂
2 kg jabĺk (olúpaných a zbavených jaderníka) kryštálový cukor (rovnaké množstvo ako jabĺk) hrozienka (asi 10 dag) trošku rumu
Ako na to: Najskôr hrozienka zalejeme vriacou vodou (tak, aby boli ponorené), pridáme trošku rumu. Do hrnca dáme rovnaké váhové množstvo cukru ako majú očistené jablká, pridáme 2,5 dl vody na každý kg cukru. A dáme variť, kým nie je cukrový roztok pekný žltučký. Vsypeme na plátky nakrájané jablká a varíme (na miernom ohni) a občas premiešame. A samozrejme nezabudneme pridať i hrozienka. Keď sú jablká sklovité, ponorným mixérom ich chvíľočku mixujeme – ozaj len chvíľku, aby sa niektoré rozmixovali, ale aby tam zostali aj kúsky jabĺk. A nalejeme do pohárikov. Obrátime hore dnom a necháme vychladnúť.

Anina