Keď pred niekoľkými rokmi vyšla kniha Frances Mayesovej „Pod toskánskym slnkom“, boli sme doslova očarení krásou Toskánska a príbehmi jej hrdinky pri oprave polorozpadnutej vily s takým príznačmým menom – Bramasole.

Ale úžasná novina! Minulý mesiac (v marci) vyšlo voľné pokračovanie príbehu Frances Mayesovej o jej milovanej vile Bramasole. Jej fascinujúce spomienky vyšli pod názvom „Every Day in Tuscany –Seasons of an Italian Life”, zatiaľ však len v angličtine. Takže, máme dve možnosti – zohnať si ju v originále alebo čakať na preklad (domnievam sa, že do češtiny bude čoskoro).

To je ONA – láska menom BRAMASOLE

Aspoň kúsok z dojmov jedného čitateľa:

“Som jedným z tých Američanov, ktorý celkom podľahli čaru Toskánska – Florencie,Sieny, Chianti, Ponte Vecchio, aj trom verziám Michelangelovho Dávida, ktoré môžeme vidieť vo Florencii, Duome a Uffizi. Doslova som absorboval všetky opisy, zvuky a chute tejto knihy. Ak po prečítaní tejto poslednej knihy Frances Mayesovej nebudete v pokušení urobiť si výlet do Talianska, budem veľmi prekvapený.

Dej týchto spomienok je zasadený do obdobia medzi príchodom Frances Mayesovej a jej manžela básnika Eda do Cortony, do jej milovanej vily Bramasole, a odchodom do ich „zimného“ domova v Severnej Karolíne.

Počas týchto mesiacov vedie čitateľa po kľudnej ceste bez akéhokoľvek zhonu, ktorá ho dovedie k čarovným postavám mesta, k jeho život plnými dúškami užívajúcich susedom, do kuchýň tých najlepších svetových kuchárov, do viníc a olivovníkových hájov na úbočiach okolitých kopcov.

Ďalšia niť utkaná spolu s jej túlajúcimi sa rozprávačmi je jej láska k maľbám Luca Signorelli. Frances a Ed navštívia veľa toskánskych miest, aby videli i iný pohľad na jej obľúbené Signorelliho obrazy a fresky.

Korením každej kapitoly sú recepty, ktoré Mayesová pozbierala od svojich talianskych priateľov, a slová a frázy farbistej taliančiny. Používanie týchto fráz je nádherne poučné a vôbec nepôsobí rušivo.

Frances Mayesová popisuje láskyplne každý detail miest, ktoré túžim navštíviť –
Urbano, Citta di Castello, Sansepolchro, Umbertide, Perugia.

Ked Frances prvýkrát investovala do polorozpadnutého Bramasole, práve sa spamätovávala zo svojho rozvodu. Obyvatelia mestečka ju síce prijali medzi seba, ale s určitou opatrnosťou. Ešte po dlhý čas ju považovali za outsidera. Avšak veselé príhody, s ktorými sa s nami delí vo svojich posledných spomienkach, nás presvedčia o tom, že Toskánci ju už prijali srdečne a s otvorenou náručou medzi seba ako člena svojej rodiny.

Opisuje svoj krehký rast a vývoj svojho chápania Toskánska – jeho ľudí, jedál, vín, histórie, jeho radostí a problémov.

Z tejto knihy priam cítiť radosť a potešenie – je ako teplo a jemná chuť práve vylisovaného panenského olivového oleja.

Ak milujete Toskánsko, prečítajte si ju – a nechajte sa zvádzať jeho krásou a okúzľujúcou úprimnosťou a jednoduchosťou.”