Moja polovička doniesla minulý víkend debničku hrušiek. Ale čo s nimi? Podotýkam, že to  neboli tie úžasné veľké maslové hrušky, ale také … všelijaké… A keďže do pravých valašských frgálov, ktoré sú úúúúžasné, patrí neodmysliteľne hruškový lekvár, teda “hrušková povidla”, bolo rozhodnuté – varím lekvár. Vlastne pečiem … :-). Pečenie lekváru má mnoho výhod  – okrem tej, že sa netreba oň starať a pečie sa “sám”, netreba ho miešať, zaručenie neprihorí a neprská a nádoba môže byť naplnená celkom povrch. 

Rozpis surovín používam takýto:

•  2,5 kg očistených hrušiek
• 300 g kryštálového cukru (ak sú hrušky dosť sladké, môže byť i menej cukru)
• 1 škoricový cukor
• 0,5 dl octu
• 1 dl rumu
• mletý badyán, mleté klinčeky (asi 0,5 lyžičky z každého)

Celkový čas pečenia je asi 3 – 3,5h pri teplote asi 180°C, pri teplovzdušnej samozrejme menej.

 A tak nastala fáza šúpacia, potom prekrojiť na štvrtiny a vykrojiť jaderník. Očistené hrušky som postrúhala na slížiky (ako keď sa strúhajú jablká), samozrejme urobil to za mňa robot.

Do postrúhaných hrušiek som prisypala cukor, priliala ocot i rum, pridala na chuť i vôňu škoricový cukor a trošku mletého badyánu a mletých klinčekov.

Zmes som dala do veľkého liatinového pekáča (môže byť hocijaká nádoba s vyšším okrajom), dobre premiešala a nechala v chladnej komore odpočívať v pokoji do nasledujúceho dňa.

Na druhý deň som pekáč dala do rúry, nastavila teplotu asi 180°c a už sa to robilo samo. 🙂 Asi po 2 hodinách som túto už úžasne rozvoniavajúcu zmes premiešala a dala opäť do rúry. Po ďalšej hodine som zmes, z torej sa už očividne odparilo dosť vody, opäť premiešala a nechala ešte polhodinu piecť. A takto to vyzeralo nakoniec:

 A už len dať do pohárikov – navrch každého som dala lyžičku rumu, pevne dotiahla viečko a obrátila hore dnom asi na 10 minút. Potom prikryť uterákom/dekou a nechať pomaly vychladnúť. Mňam!

Už len malá poznámka: Do toho pekáča sa zmestilo 3,5 kg očistených hrušiek, podľa toho som prispôsobila i množstvá ostatných surovín.

Počasie je akési “nepatričné” na toto obdobie, lístie sa sa začína iba veľmi pomaličky sfarbovať do tých nádherných zlatistých odtieňov. Ruže ešte majú veľa pukov, teším sa, že ešte (snáď) rozkvitnú, chryzantémy už sa tiež chystajú sa svoj výstup na scénu. 

Jeseň je nádherná …

Pár obrázkov …

Vždy sa mi páčili relaxačné vankúše v tvare valca, ale nikdy som taký nemala. Ale až doteraz!  Vankúš, teda to vnútro, sa mi podarilo čírou náhodou kúpiť, už bolo treba len vymyslieť, do čoho ho obliecť. Najskôr som chcela nejaký povlak ušiť. Ale z akej látky? Kvetinkový? Jenofarebný?

No, nakoniec moju ťažkú dilemu vyriešila háčkovaná deka, ktorú som tu kedysi zverejnila. A otázka “Neuháčkujem ho?” hneď mala i odpoveď. A tak som sa do toho dala, a teda i úspešne dokončila a mám vankúš “do série”. 🙂

Ešte v procese “výroby” … v pozadí je tá deka …

 Okraje som obháčkovala 3 radmi polovičných stĺpikov, v rovnakej vzdialenosti urobila 4 ušká z retiazkových očiek na takéto krásne kvetinkové gombíky …

A tu už je celkom, naozaj celkom hotový! Tadááááá !!!