Tak toto bol ďalší z mojich “projektov”, ktorý som chcela niekedy realizovať. Nie že by som nemala kryt na šijací stroj, ale ten originálny bakelitový sa mi odjakživa vôbec nepáči… Ale najskôr som nevedela, aký kryt urobiť, ako ho urobiť, z čoho ho urobiť, z akej látky – kvetinkovej (?), akej farby a vôbec AKO ho urobiť …

 V poslednej dobe som natrafila na množstvo úúúžasných vecí šitých technikou patchworku, a tak som si povedala, že “čo keby som ho urobila na tento spôsob?”  A to som si teda dala, lebo nielenže som nevedela odpoveď na predošlé otázky, nevedela som ani, ako ten patchwork pri tom použiť… Ale, keď som sa dala na boj a chcela som to…

Tak som nakoniec kúpila kvetinkové látky dooranžova (nevedela som sa rozhodnúť), postrihala na štvorčeky, pozošívala, podložila vatelínom a podšívkou (z  oranžovej látky) a ešte nakoniec som sa pokúsila o to najjednoduchšie quiltovanie (to je to ozdobné prešívanie na patchworkových dekách)

Potom som odmerala všetky dôležité rozmery, urobila strih z papiera a vystrihla jednotlivé časti. Urobila som i vrecko na bočnej strane na odloženie napr. návodu na použitie šijacieho stroja :-).

a samozrejme podšívka … je “kombinovaná” lebo som nemala dosť kvetinkovbej látky. Oranžový lem, teda šikmý pásik, som kúpila, už som ho len prišila …

Jaj, a nezabudnúť na otvor pre rukoväť – však stroj treba aj niekedy preniesť …

Nakoniec sa mi to nejako podarilo a keď sa teraz pozerám na stroj v pôsobivom “outfite”, tak som celkom spokojná…

Hanbím sa priznať, že tieto záclonky na svoje dokončenie čakali naozaj, ale naozaj, niekoľko rokov. Začala som háčkovať okraje najskôr len na tie krátke, potom som sa rozhodla, že by možno bolo dobré, aby i horná záclonka bola v rovnakom štýle.  A tak som začala i tú dlhú… ale ozaj len uháčkovala niekoľko centimetrov a odložila… Samozrejme, ako išiel čas, tak som robila kadečo iné, ale na túto nedokončenú nikdy nebol “správny čas”. A vlastne, ani sa mi do toho nechcelo.

 Až túto zimu som si povedala, že MUSÍM dokončiť všetko, čo mám “rozbabrané” – no, bolo toho i viac než len táto záclonka …

A tak som sa do nej pustila a neverila som vlastným očiam (či rukám?)! Ne-sku-toč-ne ma to bavilo!!! Ale potom nastala fáza škrobenia, vypínania (nemala som taký kus niečoho, kam by som to vypla – nakoniec som použila dva polystyrény) a samozrejme prišitia na látku – to ma už až tak nebavilo…

 

ALE nakoniec dielo je hotové a mňa hreje hrdosť a pocit, ako som dokázala prekonať sama seba!  Tak len dôkaz – tie fotky som nevedela lepšie urobiť, záclonky sú vo výklenku izby, kde nie je dobré svetlo.