Môj francúzsky šéf sa vrátil z dovolenky v rodnej krajine a … TÚTO nádheru som od neho dostala!

Proste, urobil mi radosť … OBROVSKÚ !!!

Koncom júna po svojom návrate z južného Francúzska som mu okúzlená rozprávala, čo všetko som videla, o levanduľových poliach a olivovníkoch, o azúrovom mori, o neskutočnej modrej oblohe, o ….

… opäť som sa tam aspoň na chvíľočku vrátila …

Keď som videla tie úžasné výtvory na nete, fascinovali ma … Samozrejme, moje malé dielka majú úúúplne  najjednoduchší “kabátik, aký sa mi podarilo vymyslieť, ale hlavne, že som ich urobila… I napriek tomu, že niektorí v našej rodine prehlásili, že ZASE (!) niečo z kategórie “Nemala baba čo robiť, obšívala vecheť”, moju radosť to vôbec, ale vôbec, nezmenšilo. Ale veď zase nezabralo to toľko času, len jednu detektívku počas včerajšieho upršaného nedeľného popoludnia … 🙂

 

Úplne skvelý a veľmi názorný tutorial je TU

Konečne som sa odhodlala dať sem pár obrázkov zo záhrady. Priznám sa, vlani som bola oveľa usilovnejšia, fotky som vkladala pravidelne každý mesiac. A teraz zom zistila, že naposledy som dávala aprílové fotky :-O Tento rok sa mi to nedarí – buď nemám čo fotiť (???) alebo keď už i niečo nafotím, tak fotky sú také nekvalitné, že sú vhodné len do koša… Teraz som zopár pozbierala – sú nanajvýš čerstvé, lebo som ich robila včera, ale i tak sa vopred ospravedlňujem za ich kvalitu … Inak, “fotky zo záhrady na blog” bol i jeden z mojich dovolenkových záväzkov 🙂

 Už viackrát som tu spomínala, že moja záhrada je taká malá, že vlastne všetky fotky sú v podstate rovnaké —

takže toto je pohľad sprava  …

a toto je pohľad zľava …

pohľad dostredu – moja obľúbená bylinková špirála …

a ešte raz v detaile …

moja pýcha – vlastnoručne vyrobené napájadlo (popis je TU) …

pohľad dozadu …

   táto kombinácia farieb v presvitajúcich slnečných lúčoch je fascinujúca …

a ešte jeden pohľad dozadu …

“Tie schody by si mala zospodu odfotiť, úžasne to vyzerá”, povedala moja kamarátka.

No, možno to vyzerá celkom dobre, ale ako to mám JA odfotiť ???

Ja viem, som tu písala, že mojím “záväzkom” (jedným z mnohých) počas dovolenky je kniha od Rhondy Byrne The Magic … Ale nemohla som odolať, prehodila som poradie …

Priznám sa, táto kniha ma upútala predovšetkým jej obálkou. Noru Roberts poznám – teda jej romány, nejaké dokonca mám, ale tá obálka ……….

potom stručným obsahom na zadnej strane …

 a bola moja … 🙂

Včerajšie bicyklovanie malo hneď dvojnásobný efekt – nielenže som športovala (!), ale som si doniesla i kyticu krásne sfarbeného žltého vratiča. Priznám sa, bolo to cielené, lebo som zobrala so sebou i nožnice a igelitku … vždy pripravená, no nie?

Vratič je bylina, ktorá síce nevonia veľmi vábne, ale odpudzuje hmyz (asi práve preto) – ale veniec z nej uvitý na vchodových dverách by celkom aj mohol byť …

Takže: kruh z hrubšieho drôtu (tie mám stále nachystané, obmieňam len dekorácie), viazací drôtik a kliešte a na na mašľu kúsok motúza, sedím v tráve a motám …

Vyzerá celkom dobre, nie?

A ešte sa musím pochváliť … od Božky som dostala tento kôš aj s tekvicami- jeseň sa ne-za-dr-ža-teľ-ne blíži …

Paráda! Vďakááááá…

Tak dlho som sa chystala, že si konečne urobím poriadok v tých koreninách a že si konečne urobím i nové etikety na fľaštičky poličke. A ten deň práve prišiel … 🙂

Takéto “retro” etikety som už dávnejšie odkukala od tejto šikuľky a zároveň jej ďakujem. Nielen že máme rovnaké fľaštičky, ale i naše blogy sa podobne volajú 🙂 Etikety sa mi zapáčili hneď na prvý pohľad, takže bolo rozhodnuté.

Takýto bol pôvodný stav …

Skúsila som dve metódy:

1. Najskôr som vytlačila na kancelársky papier etikety, potom natrela uvareným čiernym čajom. Po uschnutí som papier prežehlila.
   
2. Pri druhom spôsobe som najskôr vyrobila “starý” papier, t.j. natrela čajom hárky papiera, po uschnutí vyžehlila a potom vytlačila etikety.
   

Druhý spôsob sa mi zdá lepší, lebo sa vytlačený text nerozmaže pri namočení čajom.

 A tu už je konečný stav , mám z nich radosť 🙂

Samozrejme okrem toho mám ešte “zásobáreň” v kuchynskej linke, kde bolo treba tiež urobiť poriadok. A zase nápad z mimibazaru (autorke opäť patrí moja vďaka). Úžasná vychytávka – na drevené kolíčky napísané názvy popisovačom na CD – a istota, že sa nič nebude sypať …

Pred dvomi dňami som tu zverejnila zoznam (len čiastočný) všetkého, čo by som chcela stihnúť počas dovolenky.
Ale … hneď včera som objavila v novej Sabrine na háčkovanie dečku, ktorú som jednoducho MUSELA urobiť !!!

Takže dečka je už hotová (!!!)

… naškrobená a vypnutá
(len pre informáciu – používam injekčné ihly, tie zaručene nebudú hrdzavieť)

a teraz spokojne idem (asi ) pliesť a pozerať straaašne romantický film …

a tu je už celkom hotová (obrázok som pridala dnes – teda nasledujúci deň)

Z koláča, ktorý som robila včera, mi zostalo kúsok cukíny – bola dosť veľká, tak som chcela ešte zúžitkovať aj ten zvyšok, lebo cukínu zbožňujem!

Tak som vyskúšala tento recept – rýchly a skvelý. Množstvá surovín prispôsobíme podľa chuti a hlavne podľa toho, čo a koľko máme.

Potrebujeme: cukína rajčiny bazalka vegeta údený syr na strúhanie prelisovaný cesnak

Ošúpanú a jadierok zbavenú cukínu nakrájame na malé plátky, ktoré osmažíme na troške olivového oleja.

Polovicu dáme do zapekacej misky, pokladieme na kolieska nakrájanými rajčinami (v pôvodnom recepte sa rajčiny sparia a ošúpu – nerobila som to, lebo sa mi nechcelo…), posypeme vegetou, cesnakom a časťou strúhaného syra a bazalkou – ak nemáme čerstvú, môže byť i sušená. Urobíme ešte jednu vrstvu a zapečieme asi 20 minút pri teplote 200°C.

Rozvoniava to úžasne, šťastie, že u nás “to” nikto neje – všetko bolo len moje! 🙂

“Anička, doniesla som ti cukinu z vlastnej úrody”, povedala moja kolegyňa a podala mi krásnu cukinu, “urob niečo dobré tvojim chlapom”. No, mojim chlapom sa so zeleninou veľmi nezavďačím, ale cukínový koláč nikdy neodmietnu.

Takže, Baška, ďakujem…

Potrebujeme: 50 dag cukiny (množstvo je už po očistení) 1 hrnček kryštálového cukru 4 celé vajcia 1,5 dl oleja 2 hrnčeky polohrubej múky 2 lyžice kakaa

1 vanilkový cukor 1 prášok do pečiva 1 lyžička sódy bikarbóny hrsť hrozienok hrsť nahrubo posekaných orechov ríbezľový džem, mletý kokos

Cukinu zbavíme šupky, vyberieme lyžicou vnútro s jadierkami a zvyšok nadrobno postrúhame.

Celé vajcia vymiešame s kryštálovým cukrom a vanilkovým cukrom. Postupne pridáme olej, postrúhanú cukinu (vodu nezlievame), preosiatu múku s práškom do pečiva a sódou bikarbónou, kakao a dobre premiešame. Pridáme hrozienka a nasekané orechy. Cesto (inak je mňam i surové)vylejeme na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech.

A šup do vyhriatej rúry – pečieme pri teplote 180°C asi 30-35 minút. Ešte teplý koláč potrieme ríbezľovým džemom a posypeme kokosom alebo polejeme čokoládou.

Koláč je nadýchaný, mäkučký … proste nazjedenie 🙂

Už som dokonca začala pochybovať, že tento deň niekedy vôbec príde … Ale TERAZ je tu !!! Keďže koncom júna sme boli pár dní v južnom Francúzsku, teraz si dovolenku budem užívať doma.

Ale mám toľko plánov, že mi to vôbec, ale vôbec nevadí, lebo:

… konečne dokončím pulóvrik pre Terezku

… konečne dopletiem tú druhú ponožku a možno začnem pliesť ďalšie i z tej melírovanej ponožkovej priadze

… konečne dokončím i tieto štvorce – mal byť z nich vankúš

… konečne dokončím tieto čipky na záclonky a ušijem i tie záclonky

… konečne nalepím tie nápisy na koreničky

… konečne si prečítam časopisy, ktoré už pár mesiacov len odkladám

… konečne zarámujem vytlačené obrázky

… konečne nafarbím tieto rámiky nabielo

… konečne budem mať čas čítať túto knihu tak, aby som mala čas i na premýšľanie

 … a konečne sa stretnem s mojou kamarátkou najkamarátkovejšou

… a budem variť samé dobroty a vypekať ovocné koláče

… a budem “šľachtiť” záhradu

… a ostrihám oleandre

… a budem podnikať malé poznávacie  “túry” po okolí

… a (možno) aj okná umyjem

… a všetko dôkladne poupratujem

… a (možno) preberiem veci v skriniach a v pivnici

… a …..

Koľko MESIACOV mám tú dovolenku? DVA TÝŽDNE ????????

Keď sa tak na ten zoznam pozerám, asi by bolo vhodné naozaj VŠADE pridať to slovko “(možno)” … to by bolo asi oveľa reálnejšie …………….