Rada varím lekváre, broskyňový, marhuľový, rajčinový, milujem tú vôňu. I keď sa u nás veľmi nejedia, musím vždy pre svoju vnútornú spokojnosť urobiť aspoň pár pohárikov. Najčastejšie používam slivkový lekvár – do parených a pečených buchiet, do perníka, do lekvárových šatôčiek, avšak nikdy som ho ešte vlastnoručne nerobila.
A keď som na mimibazáre našla tento skvelý recept, tak som proste musela … A naviac, urobí sa takmer sám… 🙂
Postup popíšem len stručne, skvelý podrobný postup s obrázkami je tu.
|
Potrebujeme:
- 2 kg sliviek
- 1 dl octu
- 50 dag kryštálového cukru
- 1/2 lyžičky mletej škorice
- na špic noža mletých klinčekov
- 4 lyžice rumu
|
- Slivky rozpolíme, vykôstkujeme a vložíme do hlbšieho pekáča a krížom-krážom pokvapkáme octom.
- Dáme to rúry a pri teplote 250°C “pečieme” 20-25 minút. NE-MIE-ŠA-ME!!!!
- Potom posypeme 25 dag kryštálového cukru.
- Dáme do rúry na ďalších 15 minút.
- Prisypeme opäť 25 dag kryštálového cukru.
- Opäť vložíme do rúry na 15 minút.
- Vyberieme z rúry, pridáme rum, pomletý klinček, škoricu a ponorným mixérom rozmixujeme. Ja som mala tie slivky také rozvarené, mixovanie bolo takmer zbytočné.
- Dáme do pohárikov, obrátime hore dnom a necháme vychladnúť
- HOTOVO
Lekvár je naozaj skvelý, ešte určite urobím !
Keď sa tak pozerám na tie poháriky … nerobila som ja ten lekvár len kvôli tomu, aby som mala kde použiť tie klobúčiky?
Viem, viem, tieto obháčkované vešiaky vyzerajú ako z kategórie „nemala baba čo robiť, obšívala vecheť“. Presne TOTO som si aj ja pomyslela, keď som ich prvýkrát videla na jednom zahraničnom blogu.
Ale keďže som mala teraz také pletacie a háčkovacie leto, a teda zostali mi nejaké kúsky priadzí, tak som si povedala, prečo to nevyskúšať, však čo … Jedinou podmienkou bolo nájsť staré drevené vešiaky s háčikom, ktorý sa dá „odšróbovať“ – a tie som, napodiv, ešte tri našla.
Tak tu je výsledok:
A môžem teda povedať, že to je FAKT super, už je koniec neustálemu padaniu tričiek s veľkým výstrihom alebo šmykľavej blúzky na dno skrine.
Takže musím uznať, že obháčkované vešiaky sú SUPER výmysel !!! Len škoda, že nemám už tie drevené vešiaky, ktoré som prednedávnom v zápale upratovacieho amoku zaradila medzi haraburdy určené na vyhodenie … a i vyhodila …
Už dávnejšie sa ma môj francúzsky šéf (gurmán tak asi ako všetci Francúzi) spýtal, či poznám “la tarte Tatin”. Samozrejme, k jeho veľkému údivu, nepoznala som. Tak mi ho doslova s nadšením popísoval.
Tarte Tatin (koláč sestier Tatinových) dostal meno po dvoch slobodných sestrách Stéphanie a Caroline, ktoré začiatkom minulého storočia viedli hotel v malom mestečku Lamotte-Beuvron v údolí Loiry. Recept vznikol náhodou “vinou” Stéphanie, ale zrodil sa Tarte Tatin, ktorý patrí medzi delikatesy i známej reštaurácie Maxim’s v Paríži. Koláč je veľmi obľúbený, dokonca prvý septembrový týždeň v Lamotte-Beuvron patrí práve tomuto koláču.
Na koláč som dávno zabudla, až včera som čírou náhodou naň natrafila. Tak som si povedala, ide víkend, skúsim ho, no nie? A ešte len malá poznámka – to cesto sa dáva navrch, koláč sa po upečení prevráti.
Našla som i recept s lístkovým cestom, to som práve mala v mrazničke, takže taká zjednodušená verzia:
|
Potrebujeme:
- 4 lyžice medu
- 1 lyžica masla
- balíček lístkového cesta (400 g)
- asi 1 kg jabĺk
|
Tak včera som dokončila moje ďalšie letné dielo. Tu je i dôkazový materiál, ale akosi sa mi nepodarilo presne vystihnúť tie farby. Takže aspoň pre predstavu …
Plietla som opäť z mojej obľúbenej priadze Elian Klasik. Je taká akurát, ani hrubá, ani tenká a veľmi dobre sa zne pletie. A to, čo sa upletie, je mäkučké a hebučké … ako vypraté v Perwolle 🙂
som dostala od staršieho syna – vraj, keď stále niečo vymýšľaš, tak skús i maľovanie na sklo. Ja som si ho nazvala „košíček plný básničiek“ podľa jednej detskej knižky, ktorú sme čítavali s deťmi, keď boli malé.
V košíčku bolo niekoľko farieb na sklo a samozrejme zopár brožúrok s inšpiráciami – „aby si vedela, ako sa to robí“.
Priznám sa, nikdy som na sklo nemaľovala, ani mi to nikdy nenapadlo skúsiť. Ale teraz budem musieť, lebo budem (asi) kontrolovaná 🙂
Takže, sľubujem, v zime skúsim …
Teda, vyzerá to ako roláda, ale sa neroluje. Mäsové rolády robím rada, lebo sa (opäť) pečie všetko naraz, perfektné sú i za studena a sú efektné i na pohľad. Ale priznám sa, vykostiť kurča na roládu neviem, a vlastne, ešte som ani nenašla odvahu, aby som to skúsila.
Ale TÁTO roláda to všetko hravo vyriešila! Recept som objavila na mimibazáre a keďže to bolo tesne pred víkendom, tak bola šanca ho i vyskúšať.
Až keď som roládu pokrájala, som si uvedomila, že som ju zabudla odfotiť – takže tento kúsok som doslova zachránila v poslednej chvíli |
Potrebujeme:
- asi 600 g kuracích rezňov
- 4 plátky syra (môže byť i údený)
- 1 zelená paprika
- pár plátkov anglickej slaniny alebo moravského údeného mäsa
- 4 vajcia
- 1 malá klobáska
- mleté korenie, grilovacie korenie, soľ
|
Read the rest of this entry »
|
Tak ešte pár júlových obrázkov …
Keď sa tak pozerám na tie fotky, mám akosi málo kvitnúcich kvetov – teda kvtnúcich výraznymi farbami. Na budúci rok to určite napravím …
Ale moje milované margarétky mám …
|
|
|
Read the rest of this entry »
Dnes sme kúpili slivky na knedle (tie budú zajtra na obed) a na koláč – ten som robila dnes. Slivkových koláčov som už za tie roky upiekla nespočetné množstvo, ale opäť som MUSELA vyskúšať nejaký iný recept. A dobre som urobila !!! Tento koláčik je neskutočne dobrý, stále chodím ochutnávať, či EŠTE stále je taký úžasný … a on skutočne je! Mäkučký, nadýchaný, s chrumkavou posýpkou, voňajúci po škorici, šťavnatý, proste jedna báseň …
Kým sa celkom rozplyniem, napíšem sem recept … a idem ho opäť ochutnať …
Posýpka:
6 dag kryšt. cukru,6 dag Hery, 12 dag hrubej múky
1 vanilkový cukor, 1 škoricový cukor
|
Potrebujeme:
- 35 dag polohrubej múky
- 1 dl mlieka
- 1 lyžička soli
- 2 lyžice kryšt. cukru
- 1/2 prášku do pečiva
- 12,5 dag roztopenej Hery
- 1 kg sliviek
Kvások:
- 1 dl vlažného mlieka
- 2 dag droždia (polovica kocky)
- 2 lžičky kryšt. cukru
|
Read the rest of this entry »
Posledné komentáre