Pred pár rokmi, a to doslova, lebo je to už sedem rokov, som TU dávala fotku, ako krásne mi kvitla púštna ruža.

 A to bolo naposledy … odvtedy len živorila, viackrát som ju už chcela vyhodiť, lebo to boli len suché pahýle, ktoré chutili najmä voškám. A tak som ju len zastrihávala a zastrihávala. Ale potom vždy ukázala náznak vetu, ktorý síce rozkvitol, ale asi len preto, aby mi ukázala, že si ju mám ešte nechať …

A tak som si ju nechala.

Toto leto som ju dala von na parapet okna, kde páli slnko celý deň. “Dám ti teda ešte šancu, ukáž sa, keď si z púšte !”

A ukázala sa !

 

Tak dlho som sa chystala, že si konečne urobím veniec z kvetov hortenzie, len mi buď nevyšiel čas alebo … sa mi nechcelo …

Ale včera som si povedala “musíš”, a tak som ho urobila. V podstate, ani polhodiny netrvalo a bol na dverách … A toľko odhodlávania ….

 

Janka, moja kolegyňa, doniesla ochutnať cukínový koláč. Bol mňam, mňam..

Cukínový koláč robievam, ale vždy pridávam do cesta kakao. Ale tento Jankin bol žltučký, bez kakaa, a tak som ho musela skúsiť. Janka nám síce dala recept, ale ja som použila presne ten istý ako mám na kakaový, kedysi som ho tuto publikovala.

A tak len pre zopakovanie: 

Potrebujeme: 50 dag cukiny (množstvo je už po očistení) 1 hrnček kryštálového cukru 4 celé vajcia 1,5 dl oleja 2 hrnčeky polohrubej múky pol lyžičky mletej škorice

šťava z 1 citróna 1 vanilkový cukor 1 prášok do pečiva 1 lyžička sódy bikarbóny hrsť hrozienok ľubovoľný džem

Cukinu zbavíme šupky, vyberieme lyžicou vnútro s jadierkami a zvyšok nadrobno postrúhame.

Celé vajcia vymiešame s kryštálovým cukrom a vanilkovým cukrom. Postupne pridáme olej, postrúhanú cukinu (vodu nezlievame), preosiatu múku s práškom do pečiva a sódou bikarbónou a dobre premiešame. Pridáme hrozienka, dala som ešte asi pol lyžičky mletej škorice a citrónovú šťavu pre chuť.

 Cesto (inak je mňam i surové) vylejeme na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech (alebo vyložený papierom na pečenie.

A šup do vyhriatej rúry – pečieme pri teplote 180°C asi 30-35 minút. Ešte teplý koláč potrieme džemom (dala som marhuľový) a po úplnom vychladnutí polejeme čokoládou – ja som mala tú čokoládu doť hustú, tak som to tam “napatlala”, ale napodiv to vyzerá, ako keby to tak malo byť … 🙂

Koláč je nadýchaný, mäkučký … proste nazjedenie 🙂 . A vraj “je lepší než ten cukínový kakaový”, povedali moji chlapi …

Tak, po dlhej dobe opäť zopár záhradných obrázkov …

Nie že by som nefotila, to áno, fotiek mám celú kopu, ale … k tomu ďalšiemu pokračovaniu som sa nedostala. Nechcem sa vyhovárať na pracovnú vyťaženosť, ale je to tak, doma sa mi už nechce, NECHCE počítač ani zapnúť … A ak áno, tak aby som urobila ešte niečo, čo ma práve napadlo … samozrejme pracovné ..

Ale teraz mám dovolenku, tak som si povedala, že TERAZ to určite pôjde … A tak je to tu …

 

Jahodové koláče robievam veľmi zriedka, v podstate takmer nie. Prečo? Asi jediný dôvod je, že v mojej mini záhrade jahody nepestujem a kúpené jahody je mi (asi) ľúto použiť na koláč …

Ale teraz som sa rozhodla,  Urobím jahodový koláč! A nastala etapa hľadania toho NAJ receptu. A tak som si jeden vybrala. A môžem povedať, že NEĽUTUJEM! Koláč skvelý, skvelý !!!  Na prvý pohľad vyzerá ako klasický kysnutý ovocný koláč, ale nerobí sa kvások a ani cesto sa nenecháva kysnúť.  Ale má jednu nevýhodu – nezbadáte a plech je prázdny!

 

Cesto: 200 g polohrubej múky 200 g hladkej múky 80 g práškového cukru 1 vanilkový cukor  1,5 lyžičky prášku do pečiva 1/2 kocky droždia 1 žĺtok štipka soli 100 ml oleja 300 ml vlažného mlieka

Drobenka: 120g hrubej múky 120 g práškového cukru 1 vanilkový cukor 60 g masla (alebo Hery) jahody (dala som 1 kg) 250 g tvaroh rozmiešaný s 2 lyžicami praškového cukru  (nemusí byť) maslo/Hera/olej na potretie pekáča

Postup:

1. Preosejeme múky s páškom do pečiva, pridáme cukor, vanilkový cukor, soľ a premiešame.
2. Pridáme olej, vo vlažnom mlieku rozšľahaný žĺtok a vlejeme do múky.
3. Pridáme rozmrvené droždie – netreba robiť kvások osobitne. Chvíľu počkáme, kým sa droždie v mlieku rozpustí. 
4. Všetko dobre premiešame, cesto je redšie, ale TAKÉ má byť. Nenechávame kysnúť.
5. Pekáč potrieme tukom a cesto naň rozotrieme – ruky si potrieme olejom a cesto pekne roztlačíme na celú plochu..
6. Ak dávame i tvaroh, dáme ho na cesto – vrstva vôbec nemusí byť rovnomerná, tak ako sa nám to podarí, tak to bude iste dobre 🙂
7. Poukladáme celé jahody tesne vedľa seba.
8. Posypeme drobenkou.
9. Vložíme do vyhriatej rúry a pečieme pri teplote  175°C  asi  35-40 minút. 

Originálny recept je z www.recepty.cz

Ja viem, už veľmi dávno som nepridala žiadne obrázky z tohtoročnej záhrady. A vôbec, celkovo akosi blog zanedbávam … Ale výhovorka, že nemám čas, je asi príliš banálna … 

Záhrada sa už pekne zelenie, dokonca i ten trávnik vyzerá celkom dobre. Však som vertikutátorovala, vyhrabávala mach, podsievala (dvakrát) a dokonca i rozhodila krížom-krážom hnojivo. Už musel … Na týchto fotkách je ešte pred kosením, preto je taký … prirodzený …

Tešila som sa, aké úžasné hortenzie budem mať, ešte pred mesiacom som ich dala trochu tekutého železa, mali krásne tmavozelené listy a začínali sa tvoriť i puky. Ale … prišiel mráz, listy spálil a vyzerá to tak, že i tie budúce kvety …

Popínavé ruže na oblúku sa krásne rozrástli, som zvedavá, akou záplavou ruží ma prekvapia :-).  Čoskoro začnú kvitnúť pivónie a i okrasné cesnaky – síce nie také časopisové veľké bambule.

I niekoľkokrát denne chodím na obchôdzku a kontrolujem, čo pribudlo …

Ale už dosť …  zopár obrázkov bez slov  – Daška plním sľub 🙂

 Dávnejšie som v tomto článku  publikovala trhací koláč – úžasný koláč z vrstiev posypaných škoricou a posekanými orechami. Už vtedy som chcela vyskúšať i slanú verziu s bylinkami.

No, a dnes došlo i k realizácii … A keďže dnes bol nádherný slnečný májový deň a chystali sme sa grilovať, tak som si povedala, že by to bolo celkom vhodné. A bolo!!!

Rozpis surovín je na jeden chlebík (pečie sa v chlebíkovej forme, našťastie prezieravo som urobila z dvojnásobnej dávky do dvoch foriem. A dobre som urobila! Kým sa stihlo ugrilovať mäso, chlebík zmizol – všetci sa snažili si utrhnúť čo najviac, vraj vynikajúci 🙂

Potrebujeme (do jednej formy):

60 g roztopeného masla 150 ml vlažného mlieka 1 vajce 300 g hladkej múky  50 g hrubej múky 1/4 kocky droždia 1 lyžička kryštálového cukru 1 lyžica soli slnečnicové, sezamové, ľanové semienka

Náplň: 250 g strúhaného syra 2 prelisované strúčiky cesnaku 50 g roztopeného masla bylinky:pažítka, bazalka, oregano, tymián, rozmarín

Postup:

1. Z droždia, cukru a trošky vlažného mlieka urobíme kvások. Zmiešame múku, soľ, vo zvyšnom mlieku rozšľahané vajce, roztopené maslo, semienka a vykysnutý kvások. Vymiešame hladké cesto.
2. Povrch poprášime múkou, prikryjeme čistou utierkou a necháme kysnúť asi 45 minút (až cesto zdvojnásobí svoj objem).
3. Na pomúčenej doske vyvaľkáme na obdĺžnik asi 30x50cm.
4. Plát potrieme roztopeným maslom s prelisovaným cesnakom.
5. Posypeme postrúhaným syrom a bylinkami, ja som pridala ešte na kolieska pokrájanými čiernymi olivami)
6. Pokrájame na 6 pásikov (t.j. jeden pásik má rozmer  5x50cm).
7. Poukladáme na seba a mierne všetky vrstvy pritlačíme.
8. A opäť pokrájame na 6 častí.
9. Formu vyložíme papierom na pečenie a časti poukladáme (“postojačky”) do formy pekne za sebou. Bylinky, ktoré sa nám rozsypali pri skladaní, nasypeme na povrch.
10. Chlebík necháme opäť kysnúť 45 minút 
11. A dáme piecť. Pečieme vo vyhriatej rúre asi 35 minút pri teplote 180°C.

Originálny recept mám samozrejme z netu, autorke ďakujem!

Tento koláč má niekoľko výhod : je jednoduchý, je orechový (“všetko, kde sú orechy, je dobré” – citujem môjho manžela), je šťavnatý, je proste skvelý.

A ešte má jednu výhodu naviac – keďže upečené cesto sa prekrojí a vytvorí dve vrstvy, nie je ho veľa … vlastne, neviem, či to je výhoda, ale aspoň sa to hodí ako ospravedlnenie, že máme koláč, ale “nemusíme” ho zjesť celý plech. Je to vlastne relatívne, lebo v podstate je na celý plech, ale … v tomto prípade sa určite rady necháme oklamať. No nie?

A tak rýchlo do pečenia!

Potrebujeme:

115 g hladkej múky 170 g kryštálového cukru 70 g mletých orechov 50 g posekaných orechov 170 g roztopeného masla

3 vajcia 30 ml mlieka 1 prášok do pečiva lekvár

Postup:

1. Zmiešame múku, prášok do pečiva, cukor, mleté orechy, maslo a vajcia. Všetko vyšľaháme na hladké cesto.
   
2. Do cesta pridáme mlieko a posekané orechy. Dobre premiešame.
3. Pekáč vyložíme papierom na pečenie a cesto naň vylejeme.
4. Pečieme pri teplote 160°C asi 30 minút.
   
5. Cesto po vychladnutí prekrojíme na polovicu (aj s papierom).
   
6. Na spodný plýt natrieme lekvár a prikryjeme druhou polovicou cesta (papier je ešte stále na hornej strane). Zľahka popritláčame, aby sa obe polovice dobre spojili a papier opatrne stiahneme. 
7. Povrch posypeme práškovým cukrom alebo polejeme čokoládovou polevou.

Originálny recept mám samozrejme z netu, autorke ďakujem!

Pred niekoľkými rokmi ma chytil patchworkový amok – mala som v tej dobe neplánovane akosi príliš voľného času. A tak som si obstarala špeciálnu podložku, rotačný rezač a dve pravítka. Urobila som obliečku na vankúš a … neviem ako to to nazvať … proste takú podložku … 

Potom sa môj život opäť zmenil, času som mala menej, patchwork upadol do zabudnutia a “špeciálne” pomôcky odpočívali v pokoji.

Samozrejme, hlavne patchworkové deky v obchodoch s rustikálnym sortimentom ma stále fascinovali, ale naozaj LEN fascinovali. Ani neviem ako, ale celkom nedávno som natrafila na webové stránky týkajúce sa patchworku. A iskierka sa rozhorela. TAK SOM TO CHCELA SKÚSIŤ! 

Takže na začiatok žiadny veľký projekt, niečo len také cvičné… Samozrejme inšpirácia prišla z internetu – detská deka (tam bola pre dieťatko v športovom kočíku). Potom nastal výber látok – ponuka celkom nespĺňala moju predstavu, ale nemohla som v žiadnom prípade odísť z obchodu bez látok!

Nakoniec som vybrala, hoci s obavami, ako to dokážem skombinovať.

No, tá kombinácia nie je teda ozaj bohviečo – chýba tam ešte jedna s drobnými kvetinkami, ktorú som použila na zadnú stranu deky.

Potom nastalo rezanie na štvorce, rezanie bielych pásikov, zošívanie jednotlivých častí do blokov, zošívanie blokov, žehlenie švov …

tu už je deka celá zošitá, ale dokončená ešte ani zďaleka …

A teraz malo nastať quiltovanie, teda prešívanie. Také normálne a bežné deky sa prešívajú na stroji tzv.  voľným quiltovaním za pomoci špeciálnej pätky určenej na vyšívanie a látanie , tie umelecké diela sa prešívajú ručne (!!!).

Priznám sa, tri dni som doslova trénovala prešívanie s tou pätkou – kto to skúsil, vie, o čom hovorím – podávacie zúbky sú schované, posúvanie látky ovládajú ruky – v podstate je to niečo ako keď píšeme. Vyžaduje to dosť skúsenosti a zručnosti zosúladiť rýchlosť (teda pedál)  s rýchlosťou rúk. A to sa nedá získať len tak zo dňa na deň.

Nakoniec som deku “nejako” poprešívala krížom – krážom (pravidlo je, že sa línie nesmú križovať, je to NAOZAJ ťažko dodržateľné), pritom zlomila tri ihly…

Z diaľky to nevyzerá zle …

Tak a už len zarovnať okraje a olemovať …

A hotovo !

Tak môj prvý pokus je za mnou … a môžem povedať, že ma to veľmi bavilo,  A tak vymýšľam, do čoho by som sa ešte pustila, kým ma zase pohltí moja milovaná záhrada …

Tak toto bol ďalší z mojich “projektov”, ktorý som chcela niekedy realizovať. Nie že by som nemala kryt na šijací stroj, ale ten originálny bakelitový sa mi odjakživa vôbec nepáči… Ale najskôr som nevedela, aký kryt urobiť, ako ho urobiť, z čoho ho urobiť, z akej látky – kvetinkovej (?), akej farby a vôbec AKO ho urobiť …

 V poslednej dobe som natrafila na množstvo úúúžasných vecí šitých technikou patchworku, a tak som si povedala, že “čo keby som ho urobila na tento spôsob?”  A to som si teda dala, lebo nielenže som nevedela odpoveď na predošlé otázky, nevedela som ani, ako ten patchwork pri tom použiť… Ale, keď som sa dala na boj a chcela som to…

Tak som nakoniec kúpila kvetinkové látky dooranžova (nevedela som sa rozhodnúť), postrihala na štvorčeky, pozošívala, podložila vatelínom a podšívkou (z  oranžovej látky) a ešte nakoniec som sa pokúsila o to najjednoduchšie quiltovanie (to je to ozdobné prešívanie na patchworkových dekách)

Potom som odmerala všetky dôležité rozmery, urobila strih z papiera a vystrihla jednotlivé časti. Urobila som i vrecko na bočnej strane na odloženie napr. návodu na použitie šijacieho stroja :-).

a samozrejme podšívka … je “kombinovaná” lebo som nemala dosť kvetinkovbej látky. Oranžový lem, teda šikmý pásik, som kúpila, už som ho len prišila …

Jaj, a nezabudnúť na otvor pre rukoväť – však stroj treba aj niekedy preniesť …

Nakoniec sa mi to nejako podarilo a keď sa teraz pozerám na stroj v pôsobivom “outfite”, tak som celkom spokojná…