Tieto jesenné obrázky je asi zbytočné komentovať … treba ich len vnímať …

hortenzie sú neskutočne vyfarbené, možno to tekuté železo, čo pomohlo k nádhernej zelenej farbe listov, pôsobilo i na kvety … a tie previsnuté trávy pred nimi – no, to sa mi ozaj výnimočne podarilo 🙂

tu trošku z inej strany

tieto vresy a sirôtky čakajú na zasadenie …

napájadlo pre vtáčikov už takmer osirelo …

a moja bylinková špirála – levanduľa opäť zakvitla, samozrejme menej než v lete, najviac sa darí pažítke a tymiánu

a tu je pohľad na časť záhrady – tá “bambuľa” v  popredí je plamienok namotaný už sám na seba 🙂

Mám rada venčeky zo šípok … patria neodmysliteľne k jeseni … a tá červená farba je taká optimistická …

 … a tekvičky … samozrejme už mám nachystané “ozajstné” tekvičky a i jednu veľkú oranžovú … ale ešte som musela i takéto …

Tie tri tekvičky vľavo som tu už kedysi dávala, tie dve v popredí sú z tohtoročnej úrody :-). A len na doplnenie,  na tomto linku je úúúplne jednoduchý postup na uháčkovanie takýchto žiarivých oranžových bambuliek.

Trhací koláč … názov ozaj neobvyklý, ale vlastne ani neviem vymyslieť názov, ktorý by tento koláč výstižnejšie pomenoval.  Len pre informáciu, anglický názov je “pull apart bread”.  Na tento koláč som na nete našla niekoľko rôznych receptov (podľa náplne), sladký i slaný.  Recept, ktorý tu uvádzam, mám od kolegu, teda od jeho manželky:-)

Po prvýkrát som ho robila ako škoricový s posekanými orechami, potom už len ako škoricový, keďže orechy nemám … A nabudúce sa chystám vyskúšať i slanú verziu – s postrúhaným syrom, cesnakom a bylinkami.

Koláč je skvelý, jednotlivé plátky sa ľahučko oddeľujú, nedá sa ísť okolo a neotrhnúť si aspoň jeden, jediný plátok.

Ale už k veci:

Cesto: 29 dag hladkej múky 4 dag práškového cukru 1/4 kocky droždia 6 dag masla 80 ml mlieka 60 ml vody 2 vajcia pol lyžičky soli

Náplň: 6 dag roztopeného masla 10 dag hnedého (trstinového) cukru (môže byť i kryštálový) 2 lyžice mletej škorice 10 dag posekaných orechov

Postup:

Preosejeme múku, pridáme roztopené maslo, vlažné mlieko cukor, dve vajcia, soľ a rozmrvené droždie (netreba robiť kvások). Vodu pridávame postupne, lebo cesto sa trochu lepí. Vymiesime pekné hladké cesto , posypeme múkou a necháme kysnúť asi 1 hodinu.

Vykysnuté cesto vyvaľkáme na plát asi 30×50 cm. Potrieme rozpusteným maslom, posypeme cukrom, mletou škoricou a posekanými orechami.

Plát pokrájame na 6 rovnakých plátov, ktoré naskladáme na seba. Pás, ktorý nám vznikne, pokrájame na 6 rovnakých obdĺžnikov.

Formu na biskupský chlebíček vyložíme papierom na pečenie a začneme ukladať obdĺžniky za sebou (t.j. “postojačky”). Formu prikryjeme útierkou a necháme opäť kysnúť asi 45 minút.

Takto vyzerá koláč pred pečením, zreteľne sú vidieť jednotlivé časti:

A dáme piecť do vyhriatej rúry. Pečieme asi 35 minút pri teplote 180°C.

Tento koláč má vždy úspech. Má však jednu chybu – neskutočne rýchlo zmizne !

 

Začala som opäť háčkovať … Nie, nie, neprechádzam ešte na zimný režim (ako tomu hovorí moja polovička). Ale mala som dovolenku (vlastne ešte jeden deň mám pred sebou), ktorú som trávila doma, počasie nič moc, žiadna záhrada, žiadny bicykel, len plávanie v krytom bazéne …

A čírou náhodou som objavila dečku, ktorá mi padla do oka a proste … no, musela som…

Tuto je ešte vo fáze tvorivého procesu

 

 Tu už vyškrobená vylihuje na polystyréne

A tu už je “v akcii” … vlastne len v takej v skúšobnej, lebo táto dečka bude darovaná …. 

Ale čím viac sa na ňu pozerám, tým viac sa mi páči …

Asi si budem musieť aj ja takú urobiť …

Leto je v plnom prúde a ja sa počas tohto obdobia len veľmi ťažko dokážem prinútiť byť  zatvorená “medzi štyrmi stenami”. A tak nielenže zanedbávam veľa vecí v domácnosti, ale i blog.

ALE TEŠÍM SA ZO ZÁHRADY…

Moja popínavá ruža sa úspešne popína po konštrukcii, a dokonca som už vyliečila moje hortenzie z chlorózy (prejavuje sa svetlozeleným sfarbenám listov) a listy majú zdravé a nádherné tmavozelené.
Kvety hortenzií už tmavnú, pomaly budú vhodné na sušenie. Viem, doma by nemali byť žiadne sušené kvety, ale nostalgii sušeným hortenzií jednoducho nedokážem odolať…

Bylinky zo špirály sú už nasušené, tymián čaká ešte druhý “zber”, pažítka rastie neúnavne a lístky medovky a mäty sú pravidelným spoločníkom citróna alebo limetky v krčahu s vodou …
Oleandre na terase neskutočne narástli, jeden ružový sa chystám zrezať celkom na drevo, aby dostal nejaký tvar…

A tak si užime  ešte zvyšok leta
…

Dovolenka mi začala a s ňou i každodenné “vyváranie”… Nedávno som si nachystala recept na marinovaný kurací šalát s tým, že ho urobím počas týchto horúčav. Dnes práve horúčava nie je, trochu poprcháva, ale šalát som urobila i tak. Však je leto, nie?

Neviem odkiaľ mám recept (však určite z netu), ale šalát mi celkom chutil, teda všetkým, lebo je taký ľahký bez akejkoľvek majonézy alebo smotany a trošku pikantný, čo my celkom obľubujeme.

Potrebujeme: 3 kusy kuracích pŕs 250 g cestovín 1 hlávku ľadového šalátu 150 g syra feta olej na opečenie

---

Marináda na mäso: šťava z 1 citróna 1 lyžica medu 2 lyžice sójovej omáčky 1 lyžička mletého korenia styroch farieb (Vitana) 2 lyžice oleja

Dressing na šalát: 1 lyžica jablčného octu 1 lyžica dijonskej horčice šťava z grapefruitu 3 lyžice olivového oleja soľ mleté čierne korenie

---

Postup:

1. Kuracie prsia umyjeme, nakrájame na pásiky a premiešame s marinádou. Uložíme aspoň na hodinu do chladničky.
2. Uvaríme cestoviny v slanej vode, scedíme a necháme vychladnúť.
3. Kuracie mäso vyberieme z marinády a opečieme na panvici na horúcom oleji.
4. Umytý ľadový šalát pokrájame na pásiky, dáme do misy s cestovinami, pridáme opečené kuracie mäso a syr feta nakrájaný na kocky. Zalejeme dresingom a premiešame.
5. Hneď podávame.

Mňam!

Záhrada v máji je ozaj nádherná, zvlášť keď teraz je príjemne teplo a dostatok vlahy. Všetko je nádherne zelené, svieže, také šťavnaté. Dokonca i ten trávnik vyzerá tak naozajstnejšie …

Pivonky nádherne kvitnú, ruže sa už chystajú – dokonca i tie, ktorými bude (raz určite) obrastená (a husto) celá oblúková konštrukcia, že sa čoskoro predvedú v plnej kráse.

Bylinky v špirále sú už pekne rozrastené, prvá úrodu tymiánu je už pozbieraná (ďalšia bude v auguste), bBuxusy pomaly končia s prírastkami, takže ich čaká strih pekne do guľata …

Takže len zopár fotiek … celkom bez komentára …

Teda tento koláč som už poriadne dlho nerobila! Nedávno som na nete (však kde inde) čírou náhodou natrafila na zmienku o ňom a hneď som sa inšpirovala. Takže nasledovalo hľadanie v mojich receptoch a výsledok? MŇAAAM!

Na tej fotke bol ešte teplý, ešte ani tá čokoláda nebola stuhnutá.  Ale … keď som sa už nemohla dočkať!

Potrebujeme: 45 dag polohrubej múky 1 Hera (alebo iný rastlinný tuk 15 dag práškového cukru 4 vajcia 1 prášok do pečiva

1 lyžicu kakaa za hrsť hrozienok, príp posekaných orechov mletá škorica 15 g práškového cukru (do snehu) 1 kg jabĺk

Postup:

Múku, cukor, prášok do pečiva, tuk a žĺtky spracujeme na cesto. Jednu tretinu cesta odložíme v mikroténovom vrecúšku do mrazničky. Do zvyšného cesta primiešame kakao a dobre premiesime.

Cesto trošku vyvaľkáme (ale ozaj iba trošku, lebo sa trhá). Preložíme ho na tukom vymastený a hrubou múkou vysypaný plech a tam ho pekne poroztláčame, aby pokrylo celý plech. Na cesto nahrubo nastrúhame očistené jablká, posypeme škoricou, posekanými orechmi (nemusia byť) a hrozienkami (namočenými v rume).

Vyšľaháme bielky s cukrom na tuhý sneh a navrstvíme na jablká. Cesto z mrazničky nahrubo nastrúhame na sneh.

A dáme piecť. Pečieme pri teplote asi 180°C približne 20-25 minút.  Vychladnutý koláč môžeme trošku pofŕkať čokoládou.

Je to úžasná dobrota, ešte ma doma kúsok čaká … teda aspoň dúfam!

Viem, knedľa nepatrí práve medzi tie najzdravšie prílohy, ale proste niekedy jednoducho MUSÍ byť.  V našej rodine je obľúbená “hrnčeková knedľa”, o inej ani nechceli počuť. Ale nedávno som robila sviečkovú a rozhodla som sa (bolo to jednohlasne), že urobím klasickú parenú knedľu. A bola teda fantastická! Mäkučká, nadýchaná ako pampúšik, proste mala úspech.

V nedeľu som robila plnenú papriku s rajčinovou omáčkou a knedľou. Bolo mi hneď jasné, že opäť urobím klasickú parenú. A opäť bola skvelá.

Určite, každý má svoj vyskúšaný recept, ale uvediem tu ten, ktorý som našla na nete (bohužiaľ, neviem odkiaľ, lebo som ho mala napísaný len na kuse papiera, ale v každom prípade autorke ďakujem) a ktorý už patrí i medzi tie moje vyskúšané 🙂

Cesto: 500 g polohrubá múka 125 ml vlažné mlieko 125 ml vlažnej vody 1 vajce 1 lyžička soli 2 lyžice oleja 2 rožky

Kvások: 1/2 kocky droždia (t.j. 21 g) 1 lyžička kryštálového cukru

Postup:

Najskôr urobíme kvások : do (asi polovice) vlažného mlieka rozmrvíme kvások a pridáme lyžičku kryštálového cukru a necháme našuchoriť.

Medzitým do misy preosejeme múku, pridáme soľ, vo zvyšnom mlieku rozšľaháme vajce, olej a prilejeme do múky. Pridáme našuchorený kvások, rožky pokrájané na kocky a vymiesime cesto (ja používam robot).

 Poprášime múkou, prikryjeme útierkou a necháme na teplom mieste kysnúť asi 1 – 1,5 hod.

Po vykysnutí cesto rozdelíme na doske na dve časti, urobíme valčeky a necháme podkysnúť ešte asi 20 minút. Medzitým si pripravíme široký kastról, nalejeme vodu a vložíme parák – voda musí byť tak asi 2 cm pod ním, inak by bol spodok knedle vlhký. A dáme vodu variť.

 Keď voda začne vrieť, vložíme knedľu, prikryjeme pokrievkou a paríme 20 minút. NEOTVÁRAME! Potom pokrievku opatrne odložíme tak, aby voda nekvapla na knedľu. Knedľu popicháme špajdľou a preložíme na dosku. A dáme pariť ďalšiu.

A je fakt skvelá!

A ešte zopár vychytávok:

• Aby sa knedľa neprilepila na parák, potrieme ho olejom. Ja používam papier na pečenie, ktorým vyložím parák tak, že prečnieva z kastróla.
• Knedľu , ktorú nebudeme hneď konzumovať, potrieme olejom.
• Knedľu nekrájame nožom, lebo sa zdeformuje, ale niťou. 

pohľad na časť záhrady, vpravo je oblúk (musím opäť pripomenúť, že je to dielo môjho manžela), ktorý bude raz porastený ružami …	Jar je nádherná … všetko začína hýriť farbami … netreba veľa slov … len nechať sa unášať tou opojnou krásou …
plamienok je teraz v plnej kráse	zátišie s polenom, kde rada sedávam
ružovo-fialová kombinácia	zmes farieb v skalke
moja milovaná bylinková špirála	a ešte z druhej strany