Akosi na naozaj chytá “ružičková posadnutosť” … oblúk na popínavé ruže, ušila som nové obliečky na vankúše, samozrejme s ružičkami, nové záclony tiež s motívom ružičiek … že by príznak dôchodkového veku?

A ako na zavolanie, som u Lenky našla popis na nádhernú dečku (teda ona ju má nádhernú a perfektnú), samozrejme s ružami. Priznám sa, dlhšie som váhala, lebo dečka má síce pekný, ale nepravidelný tvar, a to pridávanie očiek … no, nie je práve moje obľúbené.

Ale nakoniec ružičková posadnutosť zvíťazila. A tak som začala háčkovať, párkrát som to i oľutovala, lebo doslova každý riadok bolo treba háčkovať podľa predlohy.

A tak riadok po riadku a konečne TADÁÁ … dečka je hotová!  A som hrdá na seba, že som sa nevzdala 🙂

Zasa niečo iné – recept som našla na nete, bohužiaľ neviem kde, lebo som ho mala napísaný len na papieri. Ale vyskúšala som a bolo to naozaj neskutočné MŇAM! Takže autorke/autorovi ďakujem. Len nesmieme zabudnúť, že mäso treba namarinovať deň vopred!

___________________________________________________________

tu je mäso poprekladané plátkami
údeného mäsa, syra a šampiňónov

Potrebujeme:

  • 1,5 kg krkovičky bez kosti
  • 10 plátkov údeného mäsa
  • 10 plátkov údeného syra
  • 20 dag čerstvých šampiňónov
  • mleté čierne korenie

Marináda:

  • 2 lyžice citrónovej šťavy
  • 3 lyžice horčice
  • 4 lyžice bieleho vína
  • 1 lyžica medu
  • 1,5 lyžičky soli

Postup:

Krkovičku pokrájame na plátky asi tak 1,5 cm hrubé – ALE celkom nedokrojíme, teda aby na spodnej strane zostalo mäso vcelku.

Všetky suroviny na marinádu zmiešame, rezy mäsa zo všetkým strán potrieme, okoreníme mletým čiernym korením a zabalíme do fólie a necháme uležať v chladničke 24 hodín.

Potom do každého rezu vložíme plátok údeného mäsa, plátok údeného syra a na plátky pokrájané čerstvé šampiňóny. Všetko trošku potrieme olejom a pevne zabalíme do alobalu. Dáme na pekáč a pečieme pri teplote 200°C  minimálne 2 hodiny.   Posledných 20 minút pečiem mäso odokryté (pozor na unikajúcu paru!) a  povrch necháme  zapiecť do chrumkava .

Mäso je neskutočne šťavnaté, voňavé, v alobale zostane veľa šťavy na poliatie ryže, zemiakov alebo na namáčanie chleba.

Mám oblúk na popínavé ruže a musím pochváliť svojho manžela.

Každý rok na jar ma chytí amok “preorganizovania” záhrady. Síce ma to postupne prejde, lebo na takej maličkej ploche veľa možností nie je (našťastie), ale VŽDY sa niečo predsa len nájde.

Teraz som si vysnívala oblúk, teda konštrukciu, po ktorom sa budú ťahať popínavé ruže (samozrejme ružové), možno prepletené fialovým plamienkom a bude to proste úúúúžasne romantické …  A tak som ho “niekde” chcela zohnať. Ale … Moja polovička vyhlásila, že mi taký oblúk urobí a že aspoň bude mať dôvod zvárať (strašne rád totiž zvára) !

A tak zváral, zváral až pozváral oblúk, nafarbil  a už je i nainštalovaný na svojom mieste.

Už len pre úplnosť dodám, že som z každej strany zasadila ružu “New Dawn” a už len čakám, kedy bude oblúk úplne, ale úplne husto obrastený nádhernými ružami!

Takže chválim, chválim, chválim !!!

A ďakujeeem !

Ja viem, je to šok po všetkých tých “kuracích” receptoch … Však sa priznávam, že som koleno ešte nikdy ani nepiekla …

Koleno, teda dve kolená,  som piekla podľa tohto originálneho receptu, autorovi ďakujem, u môjho mužského osadenstva malo teda ozaj veľký úspech!

 

Potrebujeme:

  • 2 bravčové kolená
  • 1 hlavička cesnaku
  • 1 cibuľa
  • bobkový list
  • nové korenie
  • čierne korenie
  • 2 feferónky
  • 1 lyžica polievkového korenia MAGGI
  • soľ
  • 0,5 l čierne pivo
  • horčica (grilovacia alebo obyčajná)
  • mleté čierne korenie
  • rasca

Postup:

Koleno najskôr uvaríme. Do veľkého hrnca nalejeme vodu, vložíme koleno (kolená), pridáme soľ, čierne i nové korenie, na polovicu rozkrojenú cibuľu, ošúpané strúčiky cesnaku, feferónky, polievkové korenie, bobkový list a všetko pomaly varíme najmenej 1,5 hodiny.

Potom koleno vyberieme, vykostíme a kožu nožom nakrojíme do mriežky. Mäso (nie kožu) potrieme horčicou, okoreníme, posypeme rascou a vložíme na pekáč kožou nadol. Podlejeme vývarom z kolena a mäso polejeme troškou piva.  Pridala som aj pár vetvičiek rozmarínu.

Pečieme pri teplote  190°C  asi 40 minút. Počas pečenia pridávame vývar i pivo a mäso polievame. Potom kolená otočíme a pečieme ešte asi 20 minút pri teplote 220°C, kým nie je povrch pekne do chrumkava upečený.

A výsledok?   Vraj  “nooo, to je teda FAKT niečo celkom  iné než to kuracie mäso ” …………………… 🙂

Ešte zima neskončila (aspoň podľa kalendára), takže ešte jedna … Vo svojich “dlhodobých” plánoch som mala i túto dečku – zo štvorcových motívov, ktoré sa zháčkujú on-line, teda v poslednom riadku štvorca. A teraz prišiel jej čas …

tu ešte v procese …

tadááá … dokončená, vyškrobená, naaranžovaná …

a ešte detail …

A už ani nemusím dodávať, že som háčkovala z mojej obľúbenej Moniky prírodnej farby a háčikom č. 1,5.

Tentokrát trošku zmena – síce zostávam pri hydine, ale preda len niečo iné … Pôvodný recept, ktorý som našla na nete, bol s kuracím mäsom, tak som ho modifikovala …

Potrebujeme:

  • morčacie prsia
  • 3 lyžice olivového oleja
  • 2 lyžice medu
  • 1/2 lyžičky chilli papriky
  • mleté čierne korenie
  • soľ
  • sušené slivky
  • posekané mandle
  • kurací vývar

Ako na to:

Z morčacích pŕs sa snažíme urobiť  jeden veľký plát, ak to nejde, urobíme samostatné menšie pláty. Jemne naklepeme, ale ozaj jemne, lebo morčacie mäso je celkom krehké. Osolíme, okoreníme a posypeme pokrájamnými sušenými slivkami a posekanými mandľami. Zvinieme do rolády, spevníme ihlami alebo zviažeme špagátom a vložíme do pekáča alebo zapekacej misy.

Povrch potrieme medom rozmiešaným s chilli paprikou, podlejeme vývarom a prikryjeme alobalom.

Pečieme pri teplote asi 190°C 30-35 minút, potom odokryjeme a ešte chvíľu necháme piecť, kým sa nevytvorí pekná chrumkavá kôrka.

A je hotovo! Je to jednoduché, rýchle a iné – za vyskúšanie určite to stojí.

V košíku, kde mám všetky možné priadze, som našla jedno celkom zabudnuté klbko Sněhurky. A teda ozaj tam (chúdiatko) musí byť veľmi dávno, pretože (ako som už viackrát spomínala), mojou obľúbenou priadzou je už veeeľmi dlho Monika.

Čo s ňou? Našla som popis na jednu srdiečkovú dečku, tak som sa rozhodla, že ju teda použijem. Chcela som si ešte jedno klbko dokúpiť, ale samozrejme ten odtieň som nikde nezohnala. Takže som háčkovala, len pokiaľ mi priadza stačila …

A ešte som si urobila taký celkom obyčajný svietnik – pohárik je oblepený pásikom notového papiera s vystrihnutým srdiečkom a okolo hrdla je uviazaný hrubší špagát. Vovnútri je čajová sviečka a … proste  je to úúúúžasné !

Táto zima je skutočne celkom netypická s tými “vysokými” teplotami.

Niet divu, že príroda ako keby sa chystala na jar.

Trávniky sú posiate rozkvitnutými sedmikráskami,

dokonca pri obrubníku cesty rozkvital podbeľ.

A v  záhrade rozkvitajú fialky,

dokonca i pár bambuliek žltej kérie 

a prvosienky.

Obrázky ako z neskorej jesene …

bylinková špirála má priam nostalgický nádych

aj s nevyhnutnou patinou na tehlách … 🙂

Už dávnejšie  som našla (samozrejme) na nete postup na výrobu tejto papierovej krabičky na malý darček, celkom sa mi páčil, a tak skončil (ako množstvo iných nápadov) v bookmarkoch.

  Pred Vianocami som potrebovala PRESNE takúto krabičku.

A tak prišlo i na realizáciu …

 

… krabičky pred poskladaním …

Už len pre úplnosť dodám, že som použila výkres A4, na ktorý som  vytlačila kvetinový motív. Dierky som urobila dierovačkou a mašlička je uviazaná z hrubšieho motúza.

Presný postup je na tomto linku, len pre info – miery sú v palcoch, teda 1″ = 2,54cm.

Ešte stále ma drží to háčkovanie – je to taký môj zimný amok, ktorý ma vždy chytí v medziobdobí, kedy sa nemôžem hrabať v záhrade …

A tak tentokrát obdĺžniková dečka, samozrejme moja obľúbená prírodná farba, priadza Monika a háčik č. 1,5.

… počas tvorivého procesu …

… a fáza “TADÁÁÁ … hotovo …