Tento koláč som po prvýkrát ochutnala u mojej NAJ kamarátky tento týždeň v jedno úžasné letné popoludnie. Koláč … no ” fantastický” je slabé slovo … Asi som bola nenásytná, lebo mi zabalila i do krabičky …
A tak som sa rozhodla, že ho určite musím i ja skúsiť. A keďže dnes má moje dieťa narodeniny, mala som i dôvod. Recept som nemala, ale samozrejme mimibazar nesklamal (ďakujem autorke). Ako ovocie som použila broskyne, čučoriedky, ríbezle a maliny – proste, čo som mala poruke.
Potrebujeme:
- 25 dag polohrubej múky
- 20 dag kryštálového cukru
- 5 vajec
- 1 dl oleja
- 1 dl vody
- ovocie (marhule, maliny, ríbezle…)
- 1 prášok do pečiva
- 2 čokoládové pudingy
- 0,75 l mlieka
- 3 lyžice cukru
- 3 kyslé pochúťkové smotany (t.j. celkom 750 ml)
- 1 tortové želé v prášku (číre)
- Granko alebo škorica na posypanie
Postup:
Urobíme klasické piškótové cesto, t.j. vymiešame žĺtky s cukrom dopenista, pridáme olej, vodu, múku preosiatu spolu s práškom do pečiva. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh a zľahka ho primiešame k cestu. Cesto vylejeme na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech.
Na cesto pokladieme ovocie a uvaríme puding – v 3/4 l mlieka rozmiešame pudingové prášky, pridáme cukor a za stáleho miešania uvaríme. HORÚCI puding kladieme nerovnomerne na cesto (napr. lyžicou alebo naberačkou) a dáme piecť do vyhriatej rúry.
Pečieme asi 30-45 minút pri teplote 170°C (občas skontrolujeme).
Smotany vyklopíme do misky a primiešame práškové želé (želé nevaríme!).
Upečený koláč, ešte HORÚCI, potrieme smotanou, povrch uhladíme a posypeme Grankom alebo škoricou a dáme vychladiť do chladničky.
Len keby rýchlejšie vychladoooool ……
koláč posypaný ovocím- pred naliatím pudingu tu je koláč už upečený, potretý smotanou a posypaný Grankom JE PROSTE BOŽSKÝ !!!
Ešte dodatok na druhý deň:
Po noci strávenej v chladničke je pudingáč fan-tas-tic-ký!!! Poriadne vychladený, šťavnatý, ovocný s kyseľkavou chuťou, osviežujúci, jednoducho ako stvorený na tieto horúce dni.
JE PROSTE BOŽSKÝ !!!
Posts Tagged "koláč"
V skutočnosti som piekla túto vianočku na Vianoce, ale teraz sa mi zdalo divné nazvať ju veľkonočná vianočka :-). Už dávnejšie som tu popisovala moju prvú vianočku (recept TU), naozaj som si ju obľúbila, odvtedy som ju už piekla nespočetnekrát. Pred Vianocami som našla tento recept (jasné, mimibazár) a bola tiež super. A hodí sa hocikedy, nielen na Vianoce alebo Veľkú noc …
Najskôr si pripravíme plnky – dáme zovrieť mlieko s cukrom, potom pridáme buď orechy alebo mak (a ostatné prísady) a dobre vymiešame, necháme vychladnúť.
A ideme na vrkoč 🙂
Samozrejme, mojou úlohou bolo zohnať recept 🙂 Takže tu je:
Potrebujeme:
|
1. Čokoládu polámať na štvorčeky a spolu s maslom roztopiť v mikrovlnke, vymiešať nahladko.
2. Pridať práškový cukor a múku.
3. Pridať celé vajcia.
4. Hmotu pekne vymiešať – všetko len varechou, žiadny mixér, žiadny šľahač.
5. Tortovú formu potrieť maslom (aj boky) a naliať hmotu.
6. Pečieme pti teplote 180°C asi 25 minút.
Ja som ho ešte pofŕkala roztopenou čokoládou, ale nie je to potrebné.
Potrebovala som (vlastne lepšie povedané “chcela”) som upiecť niečo strašne dobré, niečo čo netreba krájať, niečo čo aj na druhý deň je ešte stále mňamkové, niečo čo vydrží (bez estetickej ujmy) cestovanie v krabici…
A práve tieto orechové rožteky vyhrali konkurz! Recept som našla niekde na nete, takže autorke patrí moja vďaka.
Postup:
V troške teplého mlieka necháme vykysnúť droždie. Medzitým preosejeme múku, roztopíme maslo, pridáme práškový cukor, nastrúhame kôru z citróna a vo zvyšnom mlieku rozšľaháme vajce a žĺtky. Pridáme vykysnutý kvások a vypracujeme hladké cesto.Vložíme do mikroténového vrecka a šup s ním do chladničky asi na 1/2 hodiny.
Read the rest of this entry »
Už dávnejšie sa ma môj francúzsky šéf (gurmán tak asi ako všetci Francúzi) spýtal, či poznám “la tarte Tatin”. Samozrejme, k jeho veľkému údivu, nepoznala som. Tak mi ho doslova s nadšením popísoval.
Tarte Tatin (koláč sestier Tatinových) dostal meno po dvoch slobodných sestrách Stéphanie a Caroline, ktoré začiatkom minulého storočia viedli hotel v malom mestečku Lamotte-Beuvron v údolí Loiry. Recept vznikol náhodou “vinou” Stéphanie, ale zrodil sa Tarte Tatin, ktorý patrí medzi delikatesy i známej reštaurácie Maxim’s v Paríži. Koláč je veľmi obľúbený, dokonca prvý septembrový týždeň v Lamotte-Beuvron patrí práve tomuto koláču.
Na koláč som dávno zabudla, až včera som čírou náhodou naň natrafila. Tak som si povedala, ide víkend, skúsim ho, no nie? A ešte len malá poznámka – to cesto sa dáva navrch, koláč sa po upečení prevráti.
Našla som i recept s lístkovým cestom, to som práve mala v mrazničke, takže taká zjednodušená verzia:
Potrebujeme:
|
Dnes sme kúpili slivky na knedle (tie budú zajtra na obed) a na koláč – ten som robila dnes. Slivkových koláčov som už za tie roky upiekla nespočetné množstvo, ale opäť som MUSELA vyskúšať nejaký iný recept. A dobre som urobila !!! Tento koláčik je neskutočne dobrý, stále chodím ochutnávať, či EŠTE stále je taký úžasný … a on skutočne je! Mäkučký, nadýchaný, s chrumkavou posýpkou, voňajúci po škorici, šťavnatý, proste jedna báseň …
Kým sa celkom rozplyniem, napíšem sem recept … a idem ho opäť ochutnať …
“Mohla by si urobiť ten koláč, kde sa zmieša uvarený puding s tvarohom”, tento víkend vyhlásila moja polovička. A tak nastalo hrabanie v receptoch, lebo ten koláč som teda fakt robila už dosť dávno. A vystupuje i pod pseudonymom “prešívaná deka”, lebo tak aj vyzerá :-). A ešte k tomu je i “hrnčekový” – proste ú-ž-a-s-n-ý !
Všetky suroviny na cesto zmiešame – buď len tak varechou v miske alebo šľahačom v robote. Vylejeme na pekáč, ja dávam papier na pečenie (netreba plech vymastiť a vysypať múkou).Zmiešame tvaroh s cukrom a žĺtkom. Uvaríme puding a necháme vychladnúť. Spolu zmiešame a dáme do mikroténového vrecúšla, kde sme odstrihli rožtek. A robíme mriežku. Nevadí, že nebude rovná, mne sa tiež podarila kľukatá.
A dáme piecť – pri teplote 175°C asi 30 minút – ale radšej občas skontrolujeme, lebo kakaové cesto býva zradné… Je dobručký, ale ešte lepší je na druhý deň, keď trošku zvlhne od tvarohu … teda AK zostane …
A opäť víkend a opäť čas na experimentovanie. Nedávno som si uložila (vlastne načarbala ceruzkou na kúsok papiera) recept na lekvárové šatôčky. Viem, receptov je neskutočné množstvo, ale tieto som chcela vyskúšať. Do cesta sa dáva droždie, hoci … ale pekne po poriadku…
Potrebujeme:
|
Cesto spracujeme na doske, teda žiadne miesenie. Preosejeme múku, rozmrvíme Heru (ja strúham na strúhadle), pridáme žĺtky a vykysnutý kvások (rozmrvíme droždie v teplom mlieku a počkáme, kým sa našuchorí). Pekne spracujeme rukami na hladké cesto, ide to super, a hneď rozvaľkáme – teda žiadne kysnutie. Pokrájame radielkom na štvorce, na každý dáme trošku lekváru, preložíme a kraje dobre pritlačíme.
Poukladáme na plech (ja vždy dávam papier na pečenie), potrieme rozšľahaným vajcom a dáme piecť do vyhriatej rúry. Pečieme do zlatista asi 10-15 minút pri teplote 180°C. Šatôčky sa krásne nafúknu a keď vychladnú, pocukrujeme, aby boli aj pekné.
Lekvár som dala slivkový, ale môže byť hocijaký. A určite by boli vynikajúce aj s makovou alebo orechovou plnkou. Ale mak sa mi mlieť nechcelo a orechy nemám 🙂
Vlastne, nie je prvá – kedysi (možno pred 20-timi rokmi som vianočku už piekla. Ale to už je tak dávno, že už si ani nepamätám, aká bola a či bola vôbec jedlá. Ale minulý týždeň som mi tak napadlo (keďže štólu som tak ochutnávala, až som ju zjedla), že by som to mohla skúsiť. A tak som sa pohrabala v mojich receptoch a tu je výsledok. A napriek tomu, že vianočka nepatrí medzi mojich favoritov, musím uznať, že je SKVELÁ a určite som ju nerobila posledný raz !
Piekla som ju včera popoludní, keď sa dala krájať už bolo na fotenie dosť tma a dnes už zase nebolo takmer čo fotiť…
Hoci štóla nie je klasický slovenský vianočný koláč, za vyskúšanie určite stojí. V supermarketoch je možno kúpiť štóly rôznych druhov a rôznych veľkostí (ale i za rôzne ceny), ale doma upečená je doma upečená … a tá vôňa pri pečeníííí …
A len malá poznámka: Štóla sa pečie i mesiac pred Vianocami, aby sa pekne uležala a všetky chute sa v nej pekne rozložili. Ale stáva sa, že do Vianoc nevydrží a treba piecť znovu.
Tak takto vyzerá zabalená vo fólii a pripravená na “odpočinok” v komore. Pokrájanú som nefotila, lebo OFICIÁLNE ešte neprišiel jej čas … Ale priznávam sa, že ten koniec, ktorý na tej fotke nie je vidno, je už načatý – musím ju predsa priebežne kontrolovať, či sa náhodou nepokazila, no nie?
recept podľa ekucharka.net
Posledné komentáre