Nikdy som ešte nesušila jablká, hoci ich nesmierne zbožňujem. Musela som to predsa vyskúšať!
	A tak som prekrojila jablká, zbavila ich jaderníkov a nakrájala aj so šupkami na tenučké plátky. Poukladala na plech na biely papier a šupla do rúry. Tam som ich nechala pri teplote 100 °C asi 15 minút. Potom som ich porozkladala po rôznych podnosoch a nechala na rádiátoroch dosušiť. A hotovo !
Keďže sušené jablká sa nemajú uchovávať v uzatvorených nádobách (mohli by začať plesnivieť), ale vo vrecúškach – plátených alebo papierových, tak som musela dodržať i túto radu. A tak jablká dostali i nové vrecúška … 🙂

Anina

Tak a opäť jablkový koláč 🙂

Zase som chcela vyskúšať nejaký iný, a tak som v mojej “zbierke” našla tento. Neviem, ktoré šikovné žieňa je jeho autorkou, tak sa vopred ospravedlňujem a zároveň ďakujem za mňamózny koláčik.

Cukor, Heru a celé vajcia vyšľaháme na hladučký krém, pridáme preosiatu múku s práškom do pečiva, smotanu a podľa potreby mlieko. Ja som dala asi 1 dl, cesto by malo byť skôr redšie – asi tak ako na bábovku.

Polovicu cesta pekne rozotrieme na vymastený a hrubou múkou vysypaný vyšší plech. Bude sa vám možno zdať, že cesta je akosi málo, ale nenechajte sa zmiasť – krásne sa zdvihne. Na cesto poukladáme na plátky nastrúhané jablká, posypeme cukrom a škoricou. Rozotrieme zvyšné cesto a šup do vyhriatej rúry.

Pečieme pomaly, aby sa koláčik pekne prepiekol, asi pol hodiny na 160 °C.
Je skutočne mňam, jemnučný a šťavnatý. Odporúčam!

Anina

A opäť jablká … Keďže strúhaných jabĺk v pohároch na koláče mám ešte dosť, tak som chcela vyskúšať niečo iné. A tak som hľadala a na jednom francúzskom blogu som našla recept na “confiture pomme caramel” – jablkový karamelový džem. No, upútalo ma to, úžasne to znie, nie?
	A tak som začala. Počas “výroby” som zistila, že sú to vlastne jablká varené v cukrovom sirupe (karamel si predstavujem inak), a teda celé je to neskutočne sladké (teda pre mňa), ale ako dekorácia to vyzerá celkom dobre 🙂 Ale, aby som uviedla aj klady. Skúšala som si ho dať do tvarohu, je tam mňam, rovnako napr. vylepšiť biely jogurt alebo kyslú smotanu. Tiež si ho viem predstaviť natrieť na koláč alebo ako podklad pod jablká v žemľovke. Alebo na palacinky. A môj manžel si ním natiera vianočku 🙂
2 kg jabĺk (olúpaných a zbavených jaderníka) kryštálový cukor (rovnaké množstvo ako jabĺk) hrozienka (asi 10 dag) trošku rumu
Ako na to: Najskôr hrozienka zalejeme vriacou vodou (tak, aby boli ponorené), pridáme trošku rumu. Do hrnca dáme rovnaké váhové množstvo cukru ako majú očistené jablká, pridáme 2,5 dl vody na každý kg cukru. A dáme variť, kým nie je cukrový roztok pekný žltučký. Vsypeme na plátky nakrájané jablká a varíme (na miernom ohni) a občas premiešame. A samozrejme nezabudneme pridať i hrozienka. Keď sú jablká sklovité, ponorným mixérom ich chvíľočku mixujeme – ozaj len chvíľku, aby sa niektoré rozmixovali, ale aby tam zostali aj kúsky jabĺk. A nalejeme do pohárikov. Obrátime hore dnom a necháme vychladnúť.

Anina

Dnes som zase prehrabala všetky moje pozbierané recepty. Tak ako vždy, keď sa rozhodnem, že “niečo” upečiem. Vždy chcem totiž skúsiť niečo nové. A tento recept  ma zaujal najmä preto, že PRÁVE z takéhoto cesta robievam slané tyčinky. No, proste musela som ho skúsiť …

A výsledok naozaj stojí za to! Koláčik je krehučký a hlavne, nie je príliš sladký.

A tu je recept:

Cesto: 25 dag Hery 25 dag mäkkého tvarohu (nie hrudkový) 25 dag polohrubej múky Plnka: 1 kg jabĺk 1 lyžica práškového cukru 1 lyžica strúhanky 1 vanilkový cukor 1 škoricový cukor 5 dag hrozienok 2 lyžice rumu Na potretie 1 vajce

Na doske vypracujeme cesto, rozdelíme na dve polovice a dáme to chladničky asi na 1 hodinu, nech si odpočinie. Odpočinok platí len na cesto, my zatiaľ namočíme hrozienka do rumu, očistíme jablká a nahrubo ich nastrúhame.

Read the rest of this entry »

T i l d a m á n i a
Po prvýkrát som sa s Tildou stretla asi pred rokom (samozrejme na nete) a hneď ma uchvátila svojimi očarujúcimi figúrkami. Samozrejme hneď som si musela nejakú ušiť. A keďže to bolo v období Veľkej noci, tak to bola ovečka a zajko. Odvtedy, len čo vidím “Tilda”, hneď spozorniem. A tak, čo nájdem, ukladám a keď nastane zima, vytiahnem látky a určite zase niečo skúsim.
Ale pozor !!! Ak podľahnete čaru tohto naivného sveta, už vás nepustí …

Tone Finnanger (1973) je nórska dizajnérka pochádzajúca z Oslo, ktorá sa po skončení štúdia venovala interiérovému dizajnu.Keď sa presťahovala z Oslo na malý ostrov Hvasser, začala pracovať v dielni, kde sa robili výšivky. Spočiatku mala predstavu o vytvorení šlabikáru pre deti a kreslenie animovaných filmov, ale práve spoznanie sveta ručnej práce ju viedlo k myšlienke na Tildu.A tak v roku 1999 podpísala kontrakt na prvé dve knihy. Knihy mali úspech, perfektne sa predávali, a tak sa Tilda stala jej vášňou na plný úväzok. Tone Finnanger začala svojim postavičkám budovať ich vlastný svet. Začala si navrhovať vlastné látky, potrebnú galantériu a všetky ostatné dekorácie. Tilda nepredáva, ani nevyrába vo veľkom svoje figúrky, Tilda je jednoducho určená na ručné práce, na hobby. Adresa blogu Tone Finnanger http://tildasverdeninorge.blogspot.com

“Ja vidím Tildu ako ženu, ktorá vychádza zo dverí vo večernej róbe a v gumákoch. Do svojej krištáľovej vázy dáva plevel a do starého džbána ruže. Tilda je žena, ktorá má svoju vlastnú predstavu o kráse. Seriózna stránka života nemá v jej svete miesto. Mám rada Tildu, pretože jej nedokonalosť je očividná a pretože sa nebojí ukázať svoju ženskosť. Tilda je ako slnko v daždivých dňoch.” Tone Finnanger

Read the rest of this entry »