Nutne som potrebovala dečku na stolík v predsieni. Okrúhlu, jednoduchú, z hrubšej bavlnenej priadze, prírodný odtieň … Tak som si ju urobila … 🙂

Vypínať dečky na polystyrén je perfektné. To by tak bolo, aby som po dvoch letách zatepľovania nenašla kúsok polystyrénu! A na vypínanie používam injekčné ihly, zaručene nebudú hrdzavieť a na dečke nezostanú ťažko odstrániteľné škvrny po hrdzavejúcich špendlíkoch.

A už na svojom mieste …

Suším bylinky z mojej bylinkovej špirály …
Sklenené dózy sú z kávy   …
a visačky odkukané na nete (zatiaľ v angličtine, ale určite si ich urobím v slovenčine) …
autorkám inšpirácie ďakujem …

Do konca prázdnin zostáva už len zopár dní,
a to, bohužiaľ, znamená i blížiaci sa koniec leta …

Príroda sa začne sfarbovať do nádherných teplých tónov, pod nohami budeme cítiť  šuchot popadaného lístia, zasadíme cibule tulipánov, narcisov a krokusov a vytiahneme teplejšie svetre …

Read the rest of this entry »

Rada varím lekváre, broskyňový, marhuľový, rajčinový, milujem tú vôňu. I keď sa u nás veľmi nejedia, musím vždy pre svoju vnútornú spokojnosť urobiť aspoň pár pohárikov. Najčastejšie používam slivkový lekvár – do parených a pečených buchiet, do perníka, do lekvárových šatôčiek, avšak nikdy som ho ešte vlastnoručne nerobila.
A keď som na mimibazáre našla tento skvelý recept, tak som proste musela … A naviac, urobí sa takmer sám… 🙂

Postup popíšem len stručne, skvelý podrobný postup s obrázkami je tu.

Potrebujeme: 2 kg sliviek 1 dl octu 50 dag kryštálového cukru 1/2 lyžičky mletej škorice na špic noža mletých klinčekov 4 lyžice rumu

1. Slivky rozpolíme, vykôstkujeme a vložíme do hlbšieho pekáča a krížom-krážom pokvapkáme octom.
   
2. Dáme to rúry a pri teplote 250°C “pečieme” 20-25 minút. NE-MIE-ŠA-ME!!!!
   
3. Potom posypeme 25 dag kryštálového cukru.
   
4. Dáme do rúry na ďalších 15 minút.
   
5. Prisypeme opäť 25 dag kryštálového cukru.
   
6. Opäť vložíme do rúry na 15 minút.
   
7. Vyberieme z rúry, pridáme rum, pomletý klinček, škoricu a ponorným mixérom rozmixujeme. Ja som mala tie slivky také rozvarené, mixovanie bolo takmer zbytočné.
   
8. Dáme do pohárikov, obrátime hore dnom a necháme vychladnúť
   
9. HOTOVO

Lekvár je naozaj skvelý, ešte určite urobím !
Keď sa tak pozerám na tie poháriky … nerobila som ja ten lekvár len kvôli tomu, aby som mala kde použiť tie klobúčiky?

Viem, viem, tieto obháčkované vešiaky vyzerajú ako z kategórie „nemala baba čo robiť, obšívala vecheť“. Presne TOTO som si aj ja pomyslela, keď som ich prvýkrát videla na jednom zahraničnom blogu.

Ale keďže som mala teraz také pletacie a háčkovacie leto, a teda zostali mi nejaké kúsky priadzí, tak som si povedala, prečo to nevyskúšať, však čo … Jedinou podmienkou bolo nájsť staré drevené vešiaky s háčikom, ktorý sa dá „odšróbovať“ – a tie som,  napodiv, ešte tri našla.

Tak tu je výsledok:

A môžem teda povedať, že to je FAKT super, už je koniec neustálemu padaniu tričiek s veľkým výstrihom alebo šmykľavej blúzky na dno skrine.

Takže musím uznať, že obháčkované vešiaky sú SUPER výmysel !!! Len škoda, že nemám už tie drevené vešiaky, ktoré som prednedávnom v zápale upratovacieho amoku zaradila medzi haraburdy určené na vyhodenie … a i vyhodila …

Už dávnejšie sa ma môj francúzsky šéf (gurmán tak asi ako všetci Francúzi) spýtal, či poznám “la tarte Tatin”. Samozrejme, k jeho veľkému údivu, nepoznala som. Tak mi ho doslova s nadšením popísoval.

Tarte Tatin (koláč sestier Tatinových) dostal meno po dvoch slobodných sestrách Stéphanie a Caroline, ktoré začiatkom minulého storočia viedli hotel v malom mestečku Lamotte-Beuvron v údolí Loiry. Recept vznikol náhodou “vinou” Stéphanie, ale zrodil sa Tarte Tatin, ktorý patrí medzi delikatesy i známej reštaurácie Maxim’s v Paríži. Koláč je veľmi obľúbený, dokonca prvý septembrový týždeň v Lamotte-Beuvron patrí práve tomuto koláču.

Na koláč som dávno zabudla, až včera som čírou náhodou naň natrafila. Tak som si povedala, ide víkend, skúsim ho, no nie? A ešte len malá poznámka – to cesto sa dáva navrch, koláč sa po upečení prevráti.

Našla som i recept s lístkovým cestom, to som práve mala v mrazničke, takže taká zjednodušená verzia:

Potrebujeme: 4 lyžice medu 1 lyžica masla balíček lístkového cesta (400 g) asi 1 kg jabĺk

Tak včera som dokončila moje ďalšie letné dielo. Tu je i dôkazový materiál, ale akosi sa mi nepodarilo presne vystihnúť tie farby. Takže aspoň pre predstavu …

Plietla som opäť z mojej obľúbenej  priadze Elian Klasik. Je taká akurát, ani hrubá, ani tenká a veľmi dobre sa zne pletie. A to, čo sa upletie, je mäkučké a hebučké … ako vypraté v Perwolle 🙂

som dostala od staršieho syna – vraj, keď stále niečo vymýšľaš, tak skús i maľovanie na sklo. Ja som si ho nazvala „košíček plný básničiek“ podľa jednej detskej knižky, ktorú sme čítavali s deťmi, keď boli malé.

V košíčku bolo niekoľko farieb na sklo a samozrejme zopár brožúrok s inšpiráciami – „aby si vedela, ako sa to robí“.

Priznám sa, nikdy som na sklo nemaľovala, ani mi to nikdy nenapadlo skúsiť. Ale teraz budem musieť, lebo budem (asi) kontrolovaná 🙂

Takže, sľubujem, v zime skúsim …

Teda, vyzerá to ako roláda, ale sa neroluje. Mäsové rolády robím rada, lebo sa (opäť) pečie všetko naraz, perfektné sú i za studena a sú efektné i na pohľad. Ale priznám sa, vykostiť kurča na roládu neviem, a vlastne, ešte som ani nenašla odvahu, aby som to skúsila.

Ale TÁTO roláda to všetko hravo vyriešila! Recept som objavila na mimibazáre a keďže to bolo tesne pred víkendom, tak bola šanca ho i vyskúšať.

Až keď som roládu pokrájala, som si uvedomila, že som ju zabudla odfotiť – takže tento kúsok som doslova zachránila v poslednej chvíli

Potrebujeme: asi 600 g kuracích rezňov 4 plátky syra (môže byť i údený) 1 zelená paprika pár plátkov anglickej slaniny alebo moravského údeného mäsa 4 vajcia 1 malá klobáska mleté korenie, grilovacie korenie, soľ

Read the rest of this entry »