Konečne tu dám i zopár obrázkov zo záhrady, lebo po tých všelijakých receptoch to vyzerá, ako keby som nič iné nerobila len vypekala 🙂 Priznávam, moja záhrada, vlastne maličká záhradôčka je moja srdcová záležitosť. Rastú tam len úúúpne obyčajné kríky a kvety, každý rok sa snažím, aby trávnik bol aspoň trochu zelený a bez machu, bojujem so slimákmi, s voškami na ružiach a mšicami na pajazmíne, múčnatkou na floxoch a chryzantémach a … ale ju milujeeeeeeeeem !

Bylinková špirála už sa tiež postupne zahusťuje, tie tehly chytili už tú správnu patinu 🙂

A tak zopár obrázkov z toho môjho raja, ktorý tak milujem … Ešte toho veľa nekvitne, tulipány už odkvitli, ale čoskoro budú pivónie, lupíny (vlčí bôb) a ruže. 

A zase som objavila nový koláč, ktorý nielenže je úplne mňamkový, ale i zaujímavo vyzerá. V podstate je to klasický linecký koláč, ale tá kombinácia oboch plniek je super! Recept som našla na varecha.sk a autorke Olinečke patrí moja vďaka.

Takže:

Potrebujeme: 500 g polohrubej múky 200 g práškového cukru 250 g Palmarin alebo Hera 1 prášok do pečiva 2 vajcia Plnka 1: 6 jabĺk 1 – 2  vanilkové cukry trošku mletej škorice Plnka 2: 2 kocky tvarohu (t.j. 500 g) 4 lžice práškového cukru 100 ml kyslej smotany

Postup:

1. Na doske preosejeme múku spolu s práškom do pečiva, pridáme cukor, zmäknutý tuk  a celé vajíčka.  Vypracujeme hladké cesto a necháme ho v chladničke odpočívať  asi 30 -40 minút.

2. Ale my neodpočívame a  zatiaľ pripravíme plnky. Jablká očistíme, postrúhame, pridáme vanilkový cukor a mletú škoricu. V druhej miske vymiešame tvaroh s kyslou smotanou, vanikovým  a práškovým cukrom. 

3. Cesto rozdelíme na dve polovice. Jednu polovicu vyvaľkáme na plát a  preložíme na vymastený plech. Plochu rozdelíme na rovnomerný počet obdĺžnikov alebo štvorcov (to, čo nám podľa veľkosti plechu vyjde) – mriežku som si “nakreslila” špáradlom 🙂

4. A striedavo lyžicou ukladáme plnky.

5. Prikryjeme druhým plátom, povrch popicháme vidličkou, aby mohla para unikať a cesto sa nevydulo, a dáme piecť.

6. Pečieme vo vopred vyhriatej rúre pri teplote 180°C asi 35-40 minút pekne dozlatista.

Je super, treba vyskúšať!

Anina

S príchodom zimy nastáva i pre mňa čas, keda sa venujem ručným prácam. Vonku je zima, skoro tma, “dlhé zimné večery”nie je len často používaná fráza. Samozrejme, každodenné dlhé  vychádzky so psom do lesoparku zostávajú – nás neodradí ani počasie, že nie je hodné “ani psa von vyhnať” :-).

Ale keď sa domov vrátime uzimení, uchodení, niekedy aj mokrí, nastane tá pohoda. Pes sa skrúti na svojej deke do polohy “líštička kmotrička” a len jedným oko sleduje, čo sa okolo deje.  Vtedy sa zabalím do deky a ruky si zahrievam na  hrnčeku s horúcim zázvorovým čajom (ktorý medzitým pripravil manžel). Potom beriem do rúk ihlice …

Pred touto zimou som našla na internete (kde inde?) pletenú deku a hneď som ju brala ako výzvu na zimný projekt. A tak som objednala vlnu, plietla a plietla a po troch mesiach bola hotová. Deka je úžasná, mäkučká a mám z nej proste radosť 🙂

Predstavovala som si síce trošku inú farebnú kombináciu, ale vyberala som z hlavne cenovo prijateľnej a dostupnej priadze, lebo som si nebola istá výsledkom. Podmienka bola, že priadza musí byť dúhová, teda priadza je farbená rôznymi farbami po určitých úsekoch (nerovnakej dĺžky). Ale nakoniec sa mi tá farebná kombinácia celkom zapáčila!

Deku som v podstate plietla podľa úúúplne podrobného popisu s množstvom obrázkov na tomto linku. Deka je pletená zo štvorcov, každý štvorec sa pletie po lícnej i rubovej strane hladko, ALE  štvorce sa nadpájajú tak, ako sa pletie, teda žiadne zošívanie!

A ešte len zopár “štatistických údajov”:

• rozmery deky sú 110 cm x 145 cm
• v jednom rade je 9 štvorcov, v jednom stĺpci je 12 štvorcov
• použila som priadzu VLNIKA Dúhová víla (1 klbko má 150g)
• spotrebovala som asi 65 dag priadze 
• použila som ihlice, teda okrúhlu ihlicu č.3
• plietla som takmer tri mesiace (len večer, ale nie každý)

Teším sa, teším sa !!!