Archive for the "Dekorácie a moja tvorivosť" Category

Pred pár dňami som tu uverejňovala patchworkovú bábätkovskú deku. A teraz som robila ďaľšiu! A opäť problém s farbami – nechcela som robiť príliš náročný vzor, lebo jednak to neviem a jednak som ju potrebovala celkom rýchlo ušiť :-) .

Vzor, ktorý som si nakoniec vybrala, bol z dvoch farieb (plus biela farba). Problém bol kúpiť  (hneď!) dve látky rovnakého vzoru v dvoch rôznych farbách – na objednávanie z netu som nemala čas… :-( A tak  nakoniec opäť sivá a žltá …

Tu sú pozošívané jednotlivé štvorce a už poukladané tak,
ako budú v konečnom vzore

Štvorce sú pozošívané do konečnej podoby, deka je podložená tenkým vatelínom a látkou zadnej strany deky. Deku som  trochu poprešívala,
potom treba okraje pekne zarovnať a už len urobiť lem

A tu už TADÁÁÁ … hotová deka! Stihla som to !!!

Pred rokom som mala patchworkový amok a výsledkom bola deka tu. Teraz ma to päť chytilo, vlastne teraz som mala cieľ – chcela som urobiť bábätkovskú deku pre … ale vlastne to nebudem prezrádzať.

Nevedela som vybrať farby – ale budúca mamina miluje sivú a žltú farbu, pre bábätko chce sivý kočík a pohlavím bábätka sa nechá prekvapiť. Tak nakoniec som sa rozhodla pre drobné bodkované látky, nechcela som veľké vzory, aby ten vlastný vzor vynikol.

Tak prvá fáza je za mnou – štvorce nastrihané, na fotke sú už dokonca ušité kombinácie a už to treba len všetko dať dokopy …

Tu sú štvorce poukladané do vzoru, treba najskôr pozošívať štvorce v jednotlivých radoch a potom sa zošívajú rady navzájom

Tu už je všetko pozošívané, trošku diagonálne poprešívané, dokonca i deka je i olemovaná.

A konečné výsledok! Tadááá !

Spočiatku som sa tých farieb obávala, ale musím uznať, v skutočnosti deka vyzerá celkom pekne. Dúfam, že sa bude i mamine páčiť :-)

Veniec z hortenzie

Posted by: aninain Dekorácie a moja tvorivosť
29
Aug 2016

Tak dlho som sa chystala, že si konečne urobím veniec z kvetov hortenzie, len mi buď nevyšiel čas alebo … sa mi nechcelo …

Ale včera som si povedala “musíš”, a tak som ho urobila. V podstate, ani polhodiny netrvalo a bol na dverách … A toľko odhodlávania ….

 

Pred niekoľkými rokmi ma chytil patchworkový amok – mala som v tej dobe neplánovane akosi príliš voľného času. A tak som si obstarala špeciálnu podložku, rotačný rezač a dve pravítka. Urobila som obliečku na vankúš a … neviem ako to to nazvať … proste takú podložku … 

Potom sa môj život opäť zmenil, času som mala menej, patchwork upadol do zabudnutia a “špeciálne” pomôcky odpočívali v pokoji.

Samozrejme, hlavne patchworkové deky v obchodoch s rustikálnym sortimentom ma stále fascinovali, ale naozaj LEN fascinovali. Ani neviem ako, ale celkom nedávno som natrafila na webové stránky týkajúce sa patchworku. A iskierka sa rozhorela. TAK SOM TO CHCELA SKÚSIŤ! 

Takže na začiatok žiadny veľký projekt, niečo len také cvičné… Samozrejme inšpirácia prišla z internetu – detská deka (tam bola pre dieťatko v športovom kočíku). Potom nastal výber látok – ponuka celkom nespĺňala moju predstavu, ale nemohla som v žiadnom prípade odísť z obchodu bez látok!

Nakoniec som vybrala, hoci s obavami, ako to dokážem skombinovať.

No, tá kombinácia nie je teda ozaj bohviečo – chýba tam ešte jedna s drobnými kvetinkami, ktorú som použila na zadnú stranu deky.

Potom nastalo rezanie na štvorce, rezanie bielych pásikov, zošívanie jednotlivých častí do blokov, zošívanie blokov, žehlenie švov …

tu už je deka celá zošitá, ale dokončená ešte ani zďaleka …

A teraz malo nastať quiltovanie, teda prešívanie. Také normálne a bežné deky sa prešívajú na stroji tzv.  voľným quiltovaním za pomoci špeciálnej pätky určenej na vyšívanie a látanie , tie umelecké diela sa prešívajú ručne (!!!).

Priznám sa, tri dni som doslova trénovala prešívanie s tou pätkou – kto to skúsil, vie, o čom hovorím – podávacie zúbky sú schované, posúvanie látky ovládajú ruky – v podstate je to niečo ako keď píšeme. Vyžaduje to dosť skúsenosti a zručnosti zosúladiť rýchlosť (teda pedál)  s rýchlosťou rúk. A to sa nedá získať len tak zo dňa na deň.

Nakoniec som deku “nejako” poprešívala krížom – krážom (pravidlo je, že sa línie nesmú križovať, je to NAOZAJ ťažko dodržateľné), pritom zlomila tri ihly…

Z diaľky to nevyzerá zle …

Tak a už len zarovnať okraje a olemovať …

A hotovo !

Tak môj prvý pokus je za mnou … a môžem povedať, že ma to veľmi bavilo,  A tak vymýšľam, do čoho by som sa ešte pustila, kým ma zase pohltí moja milovaná záhrada …

Tak toto bol ďalší z mojich “projektov”, ktorý som chcela niekedy realizovať. Nie že by som nemala kryt na šijací stroj, ale ten originálny bakelitový sa mi odjakživa vôbec nepáči… Ale najskôr som nevedela, aký kryt urobiť, ako ho urobiť, z čoho ho urobiť, z akej látky – kvetinkovej (?), akej farby a vôbec AKO ho urobiť …

 V poslednej dobe som natrafila na množstvo úúúžasných vecí šitých technikou patchworku, a tak som si povedala, že “čo keby som ho urobila na tento spôsob?”  A to som si teda dala, lebo nielenže som nevedela odpoveď na predošlé otázky, nevedela som ani, ako ten patchwork pri tom použiť… Ale, keď som sa dala na boj a chcela som to…

Tak som nakoniec kúpila kvetinkové látky dooranžova (nevedela som sa rozhodnúť), postrihala na štvorčeky, pozošívala, podložila vatelínom a podšívkou (z  oranžovej látky) a ešte nakoniec som sa pokúsila o to najjednoduchšie quiltovanie (to je to ozdobné prešívanie na patchworkových dekách)

Potom som odmerala všetky dôležité rozmery, urobila strih z papiera a vystrihla jednotlivé časti. Urobila som i vrecko na bočnej strane na odloženie napr. návodu na použitie šijacieho stroja :-) .

a samozrejme podšívka … je “kombinovaná” lebo som nemala dosť kvetinkovbej látky. Oranžový lem, teda šikmý pásik, som kúpila, už som ho len prišila …

Jaj, a nezabudnúť na otvor pre rukoväť – však stroj treba aj niekedy preniesť …

Nakoniec sa mi to nejako podarilo a keď sa teraz pozerám na stroj v pôsobivom “outfite”, tak som celkom spokojná…

Hanbím sa priznať, že tieto záclonky na svoje dokončenie čakali naozaj, ale naozaj, niekoľko rokov. Začala som háčkovať okraje najskôr len na tie krátke, potom som sa rozhodla, že by možno bolo dobré, aby i horná záclonka bola v rovnakom štýle.  A tak som začala i tú dlhú… ale ozaj len uháčkovala niekoľko centimetrov a odložila… Samozrejme, ako išiel čas, tak som robila kadečo iné, ale na túto nedokončenú nikdy nebol “správny čas”. A vlastne, ani sa mi do toho nechcelo.

 Až túto zimu som si povedala, že MUSÍM dokončiť všetko, čo mám “rozbabrané” – no, bolo toho i viac než len táto záclonka …

A tak som sa do nej pustila a neverila som vlastným očiam (či rukám?)! Ne-sku-toč-ne ma to bavilo!!! Ale potom nastala fáza škrobenia, vypínania (nemala som taký kus niečoho, kam by som to vypla – nakoniec som použila dva polystyrény) a samozrejme prišitia na látku – to ma už až tak nebavilo…

 

ALE nakoniec dielo je hotové a mňa hreje hrdosť a pocit, ako som dokázala prekonať sama seba!  Tak len dôkaz – tie fotky som nevedela lepšie urobiť, záclonky sú vo výklenku izby, kde nie je dobré svetlo.

Vždy sa mi páčili relaxačné vankúše v tvare valca, ale nikdy som taký nemala. Ale až doteraz!  Vankúš, teda to vnútro, sa mi podarilo čírou náhodou kúpiť, už bolo treba len vymyslieť, do čoho ho obliecť. Najskôr som chcela nejaký povlak ušiť. Ale z akej látky? Kvetinkový? Jenofarebný?

No, nakoniec moju ťažkú dilemu vyriešila háčkovaná deka, ktorú som tu kedysi zverejnila. A otázka “Neuháčkujem ho?” hneď mala i odpoveď. A tak som sa do toho dala, a teda i úspešne dokončila a mám vankúš “do série”. :-)

Ešte v procese “výroby” … v pozadí je tá deka …

 Okraje som obháčkovala 3 radmi polovičných stĺpikov, v rovnakej vzdialenosti urobila 4 ušká z retiazkových očiek na takéto krásne kvetinkové gombíky …

A tu už je celkom, naozaj celkom hotový! Tadááááá !!!

 

Nech to nevyzerá, že stále len stojím pri sporáku (vlastne, ono to tak vlastne nevyzerá, ono to je naozaj tak…), tak som sa rozhodla v tento posledný sviatočný deň, že budem robiť AJ niečo celkom iné … :-) .

Už dávnejšie na nete (však samozrejme kde inde) som videla kvet z papiera, ktorý ma fascinoval svojou jednoduchosťou a efektnosťou.

A tak práve teraz prišla jeho chvíľa. A tu je výsledok:

Ten kvet je na tomto mieste len kvôli foteniu (kvôli svetlu), pravdepodobne bude visieť u mňa v kancelárii :-) . Teraz mi napadlo, že musím na zadnú stranu prilepiť ešte uško na zavesenie…

Všetko, čo k tomu treba:

  • kartón alebo nejaký tvrdý papier (použila som z krabice)
  • papier na lupene
  • lepidlo
  • nožnice

Samozrejme, lupene môžu byť z rôzneho papiera, napr. notového (ako je to na originále) – je to veľmi pekné. Notový papier nemám, ale keďže mám zlaté stránky (starý telefónny zoznam), tak som ich použila :-) . Len papier nesmie byť veľmi tvrdý, skôr tenší – klasický kancelársky papier nie je príliš vhodný.

Podrobný postup s obrázkami je na tomto linku, preto ho tu nebudem podrobne rozpisovať. Len pre informáciu, ja som mala priemer vonkašieho kruhu 40 cm, ďalšie kruhy majú polomer o 1,5 cm menší – kruhov je 5.

Lupene som vystrihla ako štvorce 7,5cm x 7,5cm, horné rohy som trošku zaoblila. A hlavne nenechajte sa odradiť, ide to pekne od ruky – celé mi to trvalo asi 2 hodiny (aj s hľadaním kartónu v pivnici).

Priznám sa, že hoci už táto nedeľa je prvá adventná, veniec nemám ešte urobený. A ako vždy – klikám na internete a hľadám inšpiráciu. 

Tieto sa mi celkom páčia a vyzerajú aj  jednoducho na urobenie. Možno tieto nápady pomôžu i niekomu inému :-)

zdroj: idnes.cz

Od leta som stále obracala v rukách popis na túto hviezdu. Lákala ma, ale vždy ma odradilo, že vyzerá tak zložito. A naozaj sa mi nechcelo sústrediť sa na každé očko a na každý riadok …
Ale nedalo mi to … Vianoce sa blížia a ja som zase vytiahla ten popis …
A tak som sa do toho dala. Na moje prekvapenie, dečka úúúplne jednoduchá, dobre sa mi robila, proste pohoda …

Alebo možno … SOM  TAKÁ ŠIKOVNÁ  (???) …

tak takto to začalo … stále pekne dokola …

potom prišli na rad jednotlivé cípy hviezdy …

a tu už i vyzerá ako hviezda …

vyškrobená a vypnutá …

TADÁÁÁ … je hotová !!!

A len pre úplnosť – háčkovala som z priadze Anchor, môj obľúbený prírodný odtieň, háčikom č.1,25. Rozmer hviezdy je asi 60 cm (medzi protiľahlými cípmi).

Tak, a dušu mám spokojnú … :-)