S príchodom zimy nastáva i pre mňa čas, keda sa venujem ručným prácam. Vonku je zima, skoro tma, “dlhé zimné večery”nie je len často používaná fráza. Samozrejme, každodenné dlhé  vychádzky so psom do lesoparku zostávajú – nás neodradí ani počasie, že nie je hodné “ani psa von vyhnať” :-).

Ale keď sa domov vrátime uzimení, uchodení, niekedy aj mokrí, nastane tá pohoda. Pes sa skrúti na svojej deke do polohy “líštička kmotrička” a len jedným oko sleduje, čo sa okolo deje.  Vtedy sa zabalím do deky a ruky si zahrievam na  hrnčeku s horúcim zázvorovým čajom (ktorý medzitým pripravil manžel). Potom beriem do rúk ihlice …

Pred touto zimou som našla na internete (kde inde?) pletenú deku a hneď som ju brala ako výzvu na zimný projekt. A tak som objednala vlnu, plietla a plietla a po troch mesiach bola hotová. Deka je úžasná, mäkučká a mám z nej proste radosť 🙂

Predstavovala som si síce trošku inú farebnú kombináciu, ale vyberala som z hlavne cenovo prijateľnej a dostupnej priadze, lebo som si nebola istá výsledkom. Podmienka bola, že priadza musí byť dúhová, teda priadza je farbená rôznymi farbami po určitých úsekoch (nerovnakej dĺžky). Ale nakoniec sa mi tá farebná kombinácia celkom zapáčila!

Deku som v podstate plietla podľa úúúplne podrobného popisu s množstvom obrázkov na tomto linku. Deka je pletená zo štvorcov, každý štvorec sa pletie po lícnej i rubovej strane hladko, ALE  štvorce sa nadpájajú tak, ako sa pletie, teda žiadne zošívanie!

A ešte len zopár “štatistických údajov”:

• rozmery deky sú 110 cm x 145 cm
• v jednom rade je 9 štvorcov, v jednom stĺpci je 12 štvorcov
• použila som priadzu VLNIKA Dúhová víla (1 klbko má 150g)
• spotrebovala som asi 65 dag priadze 
• použila som ihlice, teda okrúhlu ihlicu č.3
• plietla som takmer tri mesiace (len večer, ale nie každý)

Teším sa, teším sa !!!

Hanbím sa priznať, že tieto záclonky na svoje dokončenie čakali naozaj, ale naozaj, niekoľko rokov. Začala som háčkovať okraje najskôr len na tie krátke, potom som sa rozhodla, že by možno bolo dobré, aby i horná záclonka bola v rovnakom štýle.  A tak som začala i tú dlhú… ale ozaj len uháčkovala niekoľko centimetrov a odložila… Samozrejme, ako išiel čas, tak som robila kadečo iné, ale na túto nedokončenú nikdy nebol “správny čas”. A vlastne, ani sa mi do toho nechcelo.

 Až túto zimu som si povedala, že MUSÍM dokončiť všetko, čo mám “rozbabrané” – no, bolo toho i viac než len táto záclonka …

A tak som sa do nej pustila a neverila som vlastným očiam (či rukám?)! Ne-sku-toč-ne ma to bavilo!!! Ale potom nastala fáza škrobenia, vypínania (nemala som taký kus niečoho, kam by som to vypla – nakoniec som použila dva polystyrény) a samozrejme prišitia na látku – to ma už až tak nebavilo…

 

ALE nakoniec dielo je hotové a mňa hreje hrdosť a pocit, ako som dokázala prekonať sama seba!  Tak len dôkaz – tie fotky som nevedela lepšie urobiť, záclonky sú vo výklenku izby, kde nie je dobré svetlo.

Môj francúzsky šéf sa vrátil z dovolenky v rodnej krajine a … TÚTO nádheru som od neho dostala!

Proste, urobil mi radosť … OBROVSKÚ !!!

Koncom júna po svojom návrate z južného Francúzska som mu okúzlená rozprávala, čo všetko som videla, o levanduľových poliach a olivovníkoch, o azúrovom mori, o neskutočnej modrej oblohe, o ….

… opäť som sa tam aspoň na chvíľočku vrátila …

Aspoň kúsok z dojmov jedného čitateľa: “Som jedným z tých Američanov, ktorý celkom podľahli čaru Toskánska – Florencie,Sieny, Chianti, Ponte Vecchio, aj trom verziám Michelangelovho Dávida, ktoré môžeme vidieť vo Florencii, Duome a Uffizi. Doslova som absorboval všetky opisy, zvuky a chute tejto knihy. Ak po prečítaní tejto poslednej knihy Frances Mayesovej nebudete v pokušení urobiť si výlet do Talianska, budem veľmi prekvapený.

Read the rest of this entry »

Tak začína knižka Frances Mayesovej Pod toskánským sluncem (mám ju v češtine, neviem, či bola preložená i do slovenčiny). Ako autorka sama hovorí, najskôr to bol len objemný zošit, kam si zapisovala ona, rodáčka z americkej Georgie, proces svojho zoznamovania sa prírodou, históriou, jazykom a kultúrou Talianska. Obsahoval i množstvo praktických informácií súvisiacich s jej rozhodnutím zakúpiť starú opustenú usadlosť blízko toskánskej Cortony a pustiť sa do jej opravy. Úžasne sú popísané jej dobrodružstvá počas stavebných úprav aj práce v zanedbanej záhrade, návštevy trhu a zbližovanie sa s miestnymi obyvateľmi a ic h zvykmi. Z celej knižky dýcha podmanivosť vidieckeho životného štýlu, naviac je v nej uvedené množstvo receptov typických pre tento čarovný kút Toskánska. Román bol i sfilmovaný, v požičovni som ho nemohla zohnať, tak som pátrala na nete. Niečo sa mi podarilo stiahnuť, avšak v príšernej kvalite, v angličtine a s čínskymi titulkami. Ale na moje veľké potešenie, v čase, keď ma táto kniha úplne pohltila, film PRÁVE dávali i televízii!!! Film je tiež pekný, dej sa teda dosť líši … ale Toskánsko je Toskánsko .. 🙂 Román možno vyzerá ako typické prázdninové čítanie, ale dá sa čítať hocikedy – vidiek v Toskánsku tiež prežíva zimu a všetko, čo s ňou súvisí 🙂

A pridám niekoľko “toskánskych” inšpirácií z netu …
Read the rest of this entry »

Ani vy ešte nemáte srdiečko z obilia? Takže poďme rýchlo na pole !

Anina

zdroj: florapress