A opäť babičkovský syndróm … Tentokrát pre vnúčatko našej susedy. Keď som svetrík plietla, bábätko bolo ešte v mamičkinom brušku, ale teraz už je malé chlapčiatko najväčším pokladom svojich rodičov…
A keď som na mojom obľúbenom blogu kanadskej šikuľky Angie videla tohto medvedíka, tak to bolo tiež úúúplne jasnéééé …

A keďže som nemohla zohnať kapsičku presne takú, akú som potrebovala, tak som si ju urobila … samozrejme podľa poslednej Tildy 🙂

Tak veľmi som chcela upliesť niečo také bábätkovské, malinkaté, rozkošné… Možno ma už chytá babičkovský syndróm, hoci vnúčatká ešte nemám… Zdá sa mi, že je to už  tak veľmi dávno, čo som plietla niečo také maličké… A tak aspoň cvične  – tentokrát pre malého anjelika môjho kolegu …

Tá farba je v skutočnosti veľmi pekná, taká jemnulinká zelená , ale neviem to poriadne nafotiť…

Tak včera som dokončila moje ďalšie letné dielo. Tu je i dôkazový materiál, ale akosi sa mi nepodarilo presne vystihnúť tie farby. Takže aspoň pre predstavu …

Plietla som opäť z mojej obľúbenej  priadze Elian Klasik. Je taká akurát, ani hrubá, ani tenká a veľmi dobre sa zne pletie. A to, čo sa upletie, je mäkučké a hebučké … ako vypraté v Perwolle 🙂

Tadááááááááá môj pulóver je konečne dokončený !!!! Ja viem, že je zimný, no ale keď som ho dokončila v lete … Ale na druhej strane – keď sa ma zima opýta, čo som robila v lete, vyhnem sa trápnemu mlčaniu…

Aby som sa priznala, tak som ten sveter začala z úplne praktického dôvodu – ja totiž len čo sadnem k nejakému filmu, zamotám sa do deky a … zaspávam. Ale keď pletiem, tak nemôžem predsa spať 🙂 Takže vzor musel byť jednoduchý, aby sa dal pliesť takmer potme a samozrejme moja obľúbená svetlobéžová farba.

Takže … TADÁÁÁÁ !!!