Pred niekoľkými rokmi ma chytil patchworkový amok – mala som v tej dobe neplánovane akosi príliš voľného času. A tak som si obstarala špeciálnu podložku, rotačný rezač a dve pravítka. Urobila som obliečku na vankúš a … neviem ako to to nazvať … proste takú podložku … 

Potom sa môj život opäť zmenil, času som mala menej, patchwork upadol do zabudnutia a “špeciálne” pomôcky odpočívali v pokoji.

Samozrejme, hlavne patchworkové deky v obchodoch s rustikálnym sortimentom ma stále fascinovali, ale naozaj LEN fascinovali. Ani neviem ako, ale celkom nedávno som natrafila na webové stránky týkajúce sa patchworku. A iskierka sa rozhorela. TAK SOM TO CHCELA SKÚSIŤ! 

Takže na začiatok žiadny veľký projekt, niečo len také cvičné… Samozrejme inšpirácia prišla z internetu – detská deka (tam bola pre dieťatko v športovom kočíku). Potom nastal výber látok – ponuka celkom nespĺňala moju predstavu, ale nemohla som v žiadnom prípade odísť z obchodu bez látok!

Nakoniec som vybrala, hoci s obavami, ako to dokážem skombinovať.

No, tá kombinácia nie je teda ozaj bohviečo – chýba tam ešte jedna s drobnými kvetinkami, ktorú som použila na zadnú stranu deky.

Potom nastalo rezanie na štvorce, rezanie bielych pásikov, zošívanie jednotlivých častí do blokov, zošívanie blokov, žehlenie švov …

tu už je deka celá zošitá, ale dokončená ešte ani zďaleka …

A teraz malo nastať quiltovanie, teda prešívanie. Také normálne a bežné deky sa prešívajú na stroji tzv.  voľným quiltovaním za pomoci špeciálnej pätky určenej na vyšívanie a látanie , tie umelecké diela sa prešívajú ručne (!!!).

Priznám sa, tri dni som doslova trénovala prešívanie s tou pätkou – kto to skúsil, vie, o čom hovorím – podávacie zúbky sú schované, posúvanie látky ovládajú ruky – v podstate je to niečo ako keď píšeme. Vyžaduje to dosť skúsenosti a zručnosti zosúladiť rýchlosť (teda pedál)  s rýchlosťou rúk. A to sa nedá získať len tak zo dňa na deň.

Nakoniec som deku “nejako” poprešívala krížom – krážom (pravidlo je, že sa línie nesmú križovať, je to NAOZAJ ťažko dodržateľné), pritom zlomila tri ihly…

Z diaľky to nevyzerá zle …

Tak a už len zarovnať okraje a olemovať …

A hotovo !

Tak môj prvý pokus je za mnou … a môžem povedať, že ma to veľmi bavilo,  A tak vymýšľam, do čoho by som sa ešte pustila, kým ma zase pohltí moja milovaná záhrada …

You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

One comment

1.  Anonym
Marec 22nd, 2016 at 9:34

Mno…, že voau!!!! Je to nádherné. Si mimoriadne aktívna a moc šikovná, Anka. :-) )

 

Napíšte

Meno
Mail
URI
Komentár

Spam protection by WP Captcha-Free