Suším bylinky z mojej bylinkovej špirály …
Sklenené dózy sú z kávy   …
a visačky odkukané na nete (zatiaľ v angličtine, ale určite si ich urobím v slovenčine) …
autorkám inšpirácie ďakujem …

Viem, viem, tieto obháčkované vešiaky vyzerajú ako z kategórie „nemala baba čo robiť, obšívala vecheť“. Presne TOTO som si aj ja pomyslela, keď som ich prvýkrát videla na jednom zahraničnom blogu.

Ale keďže som mala teraz také pletacie a háčkovacie leto, a teda zostali mi nejaké kúsky priadzí, tak som si povedala, prečo to nevyskúšať, však čo … Jedinou podmienkou bolo nájsť staré drevené vešiaky s háčikom, ktorý sa dá „odšróbovať“ – a tie som,  napodiv, ešte tri našla.

Tak tu je výsledok:

A môžem teda povedať, že to je FAKT super, už je koniec neustálemu padaniu tričiek s veľkým výstrihom alebo šmykľavej blúzky na dno skrine.

Takže musím uznať, že obháčkované vešiaky sú SUPER výmysel !!! Len škoda, že nemám už tie drevené vešiaky, ktoré som prednedávnom v zápale upratovacieho amoku zaradila medzi haraburdy určené na vyhodenie … a i vyhodila …

Tak včera som dokončila moje ďalšie letné dielo. Tu je i dôkazový materiál, ale akosi sa mi nepodarilo presne vystihnúť tie farby. Takže aspoň pre predstavu …

Plietla som opäť z mojej obľúbenej  priadze Elian Klasik. Je taká akurát, ani hrubá, ani tenká a veľmi dobre sa zne pletie. A to, čo sa upletie, je mäkučké a hebučké … ako vypraté v Perwolle 🙂

som dostala od staršieho syna – vraj, keď stále niečo vymýšľaš, tak skús i maľovanie na sklo. Ja som si ho nazvala „košíček plný básničiek“ podľa jednej detskej knižky, ktorú sme čítavali s deťmi, keď boli malé.

V košíčku bolo niekoľko farieb na sklo a samozrejme zopár brožúrok s inšpiráciami – „aby si vedela, ako sa to robí“.

Priznám sa, nikdy som na sklo nemaľovala, ani mi to nikdy nenapadlo skúsiť. Ale teraz budem musieť, lebo budem (asi) kontrolovaná 🙂

Takže, sľubujem, v zime skúsim …

som tie vankúše už dokončila !

Priznávam, musela som sa doslova prinútiť, lebo bolo treba  nielen prišiť  zadné strany (zapínanie je na gombíky), ale urobiť i  vankúšové výplne, lebo kupované mi rozmerovo nevyhovovali .

Samozrejme, lepšie by bolo, keby boli celé háčkované, ale už som nemala priadzu (výhovorka), a ani sa mi už nechcelo (skutočnosť), lebo som  už “musela” začať pliesť pulóver :-).

Ale celkom sa mi páčia, a tak som spokojná …

Milujem srdiečkový motív … takže musí byť i v kuchyni – teda hlavne v kuchyni, lebo tam trávim najviac času …

A tak som ich (opäť) vyvarila, vyškrobila a načančala …

Zo zvyškov vlniek z vankúšov skúšam (samozrejme ďalší) vankúš z malých štvorčekov. Neviem síce, či sa mi ho podarí dokončiť, lebo tých zvyškov asi predsa len nebolo tak veľa … 🙁

Bohužiaľ, neviem to vyfotiť reálnejšie – tie farby v skutočnosti vyzerajú lepšie …

Alchemilka je tento rok taká nádherná, že som jednoducho musela z nej urobiť veniec …

jemnučká našuchorená krása …

Mám nové háčiky na vlnu … musela som vyskúšať, či sa s nimi vôbec s nimi dá niečo robiť. A tak sa pokúšam urobiť vankúše. Zatiaľ som ešte v procese tvorivého úsilia, ale čoraz viac sa blížim k cieľu 🙂

Tak zatiaľ len polotovary …

Ak by niekto mal chuť skúsiť ten zelený cik-cakový vzor, robila som to podľa tohto veľmi podrobného popisu.

Ten vzor v odtieňoch hnedej sa v angličtine volá larkfoot (škovránčia stopa), tuto je úúúplne názorné video, podľa ktorého sa to jednoducho nedá neuháčkovať 🙂

Tadááááááááá môj pulóver je konečne dokončený !!!! Ja viem, že je zimný, no ale keď som ho dokončila v lete … Ale na druhej strane – keď sa ma zima opýta, čo som robila v lete, vyhnem sa trápnemu mlčaniu…

Aby som sa priznala, tak som ten sveter začala z úplne praktického dôvodu – ja totiž len čo sadnem k nejakému filmu, zamotám sa do deky a … zaspávam. Ale keď pletiem, tak nemôžem predsa spať 🙂 Takže vzor musel byť jednoduchý, aby sa dal pliesť takmer potme a samozrejme moja obľúbená svetlobéžová farba.

Takže … TADÁÁÁÁ !!!