Teda dnes to ozaj vyzeralo na kožuch … chladno … studený vietor … poletujúci sneh … a to je dnes 1.apríla … alebo že by práve preto?

Z plánovaných prác v záhrade nič nebolo, takže konečne som si urobila i ja háčkované vajíčka – teda nie, že by som čakala na poslednú chvíľu, ale všetky doteraz urobené som rozdala … 🙂 A samozrejme opäť moja obľúbená prírodná farba …

Postupy sú TU – samozrejme z mimibazáru, to je taká naozaj bezodná studnica úžasných nápadov.

Tak, ani ja som neodolala háčkovanému prestieraniu …
A ešte taký jednoduchý návod, išlo to úplne samo. A keďže nebolo treba žiadne počítanie, bol to skvelý relax …

A tomuto nádhernému béžovohnedému prestieraniu sa nedalo už vôbec odolať … a aj ako dečka vyzerá úplne úžasne … návod je samozrejme opäť z mimibazaru 🙂

Len na doplnenie:  Použila som háčkovaciu priadzu Nela, háčik č. 3.

Tieto maličké “vianočné” ponožky ma doslova fascinovali (tento blog a hlavne nápady tej francúzskej šikuľky ma vždy dostanú), a tak ako vždy, musela som ich proste urobiť. Bohužiaľ, nemám toľko rôznych farebných zvyškov priadzí, takže moje ponožtičky nie sú ani zďaleka také veselé.

Ponožtičky sú hotové a čo teraz s nimi? Na dekoráciu do detskej izby (už asi) nie, lebo deti už trochu odrástli … Ale potom mi napadla myšlienka doslova spásonosná! Použijem ich na drobné mikulášske sladkosti pre …  pssst…

Okrasné tekvičky patria neodmysliteľne k jeseni.  Sú mojou doslova jesennou srdcovkou, ale, bohužiaľ, ich nepestujem … pretože jednoducho v mojej maličkej “záhrade” nemám kde …

A tak som si jednu veľkú tekvicu doniesla z kvetinárstva, bola dosť ťažká, tak som chcela ísť po ďalšie na druhý deň. Ale na druhý deň som dostala chutnučké malé tekvičky – Baška, vďakaaaaa. A tak všetky trónia pri vchodových dverách (fotka je vpravo)

A našla som na nete (samozrejme, kde inde), háčkované tekvice. No, keďže ešte stále ma drží háčkovací amok, tak som ich chcela skúsiť. A takto to dopadlo.

Dnes bolo nádherne, tak som sa vybrala na vychádzku “účelovo zameranú” – doniesť pár vetvičiek šípok …

Tak toto je oranžová tekvica zblízka

táto smotanová tekvica je rovnaká

a táto najmenšia je ako loptička, mala som v úmysle urobiť dve, ale už sa mi nechceeeeeee …

tak a ešte raz  všetky tri pekne spolu …

A už len celkom na upresnenie: tekvičky som háčkovala z bavlnenej priadze Nela, háčik 1,5  podľa tohto perfektného popisu. Popis na tú najmenšiu je tu .

Milujem tento blog , rada preklikávam všetky články, je tam neskutočné množstvo neskutočných nápadov, a čo je podstatné, tak i návodov.

Keď som videla tento okrúhly háčkovaný vankúš, neodolala som a jednoducho som ho musela skúsiť urobiť!  Nemám ho síce taký krásne farebný ako Lucy, ale i tak som rada, že sa mi vcelku vydaril.

Na prvý pohľad vyzerá zložito, ale je naozaj jednoduchý. Zadná strana je uháčkované koleso z dlhých stĺpikov a obe časti sú spolu zháčkované. Ešte určite urobím i taký pestrofarebný … niekedy … 🙂

tu je uháčkovaný vankúš, zatiaľ bez výplne

tadááá … tu už je “vyplnený”

a pohľad celkom zblízka … tie vlnky ma fascinujúúúú …

Návod je zbytočné uvádzať, pretože tu je podrobný tutoriál, síce v angličtine, ale každý krok je sprevádzaný obrázkom, takže dokonca netreba ani vedieť čítať 🙂

Nutne som potrebovala dečku na stolík v predsieni. Okrúhlu, jednoduchú, z hrubšej bavlnenej priadze, prírodný odtieň … Tak som si ju urobila … 🙂

Vypínať dečky na polystyrén je perfektné. To by tak bolo, aby som po dvoch letách zatepľovania nenašla kúsok polystyrénu! A na vypínanie používam injekčné ihly, zaručene nebudú hrdzavieť a na dečke nezostanú ťažko odstrániteľné škvrny po hrdzavejúcich špendlíkoch.

A už na svojom mieste …

Viem, viem, tieto obháčkované vešiaky vyzerajú ako z kategórie „nemala baba čo robiť, obšívala vecheť“. Presne TOTO som si aj ja pomyslela, keď som ich prvýkrát videla na jednom zahraničnom blogu.

Ale keďže som mala teraz také pletacie a háčkovacie leto, a teda zostali mi nejaké kúsky priadzí, tak som si povedala, prečo to nevyskúšať, však čo … Jedinou podmienkou bolo nájsť staré drevené vešiaky s háčikom, ktorý sa dá „odšróbovať“ – a tie som,  napodiv, ešte tri našla.

Tak tu je výsledok:

A môžem teda povedať, že to je FAKT super, už je koniec neustálemu padaniu tričiek s veľkým výstrihom alebo šmykľavej blúzky na dno skrine.

Takže musím uznať, že obháčkované vešiaky sú SUPER výmysel !!! Len škoda, že nemám už tie drevené vešiaky, ktoré som prednedávnom v zápale upratovacieho amoku zaradila medzi haraburdy určené na vyhodenie … a i vyhodila …

som tie vankúše už dokončila !

Priznávam, musela som sa doslova prinútiť, lebo bolo treba  nielen prišiť  zadné strany (zapínanie je na gombíky), ale urobiť i  vankúšové výplne, lebo kupované mi rozmerovo nevyhovovali .

Samozrejme, lepšie by bolo, keby boli celé háčkované, ale už som nemala priadzu (výhovorka), a ani sa mi už nechcelo (skutočnosť), lebo som  už “musela” začať pliesť pulóver :-).

Ale celkom sa mi páčia, a tak som spokojná …

Zo zvyškov vlniek z vankúšov skúšam (samozrejme ďalší) vankúš z malých štvorčekov. Neviem síce, či sa mi ho podarí dokončiť, lebo tých zvyškov asi predsa len nebolo tak veľa … 🙁

Bohužiaľ, neviem to vyfotiť reálnejšie – tie farby v skutočnosti vyzerajú lepšie …

Mám nové háčiky na vlnu … musela som vyskúšať, či sa s nimi vôbec s nimi dá niečo robiť. A tak sa pokúšam urobiť vankúše. Zatiaľ som ešte v procese tvorivého úsilia, ale čoraz viac sa blížim k cieľu 🙂

Tak zatiaľ len polotovary …

Ak by niekto mal chuť skúsiť ten zelený cik-cakový vzor, robila som to podľa tohto veľmi podrobného popisu.

Ten vzor v odtieňoch hnedej sa v angličtine volá larkfoot (škovránčia stopa), tuto je úúúplne názorné video, podľa ktorého sa to jednoducho nedá neuháčkovať 🙂