Už som dokonca začala pochybovať, že tento deň niekedy vôbec príde … Ale TERAZ je tu !!! Keďže koncom júna sme boli pár dní v južnom Francúzsku, teraz si dovolenku budem užívať doma.

Ale mám toľko plánov, že mi to vôbec, ale vôbec nevadí, lebo:

… konečne dokončím pulóvrik pre Terezku

… konečne dopletiem tú druhú ponožku a možno začnem pliesť ďalšie i z tej melírovanej ponožkovej priadze

… konečne dokončím i tieto štvorce – mal byť z nich vankúš

… konečne dokončím tieto čipky na záclonky a ušijem i tie záclonky

… konečne nalepím tie nápisy na koreničky

… konečne si prečítam časopisy, ktoré už pár mesiacov len odkladám

… konečne zarámujem vytlačené obrázky

… konečne nafarbím tieto rámiky nabielo

… konečne budem mať čas čítať túto knihu tak, aby som mala čas i na premýšľanie

 … a konečne sa stretnem s mojou kamarátkou najkamarátkovejšou

… a budem variť samé dobroty a vypekať ovocné koláče

… a budem “šľachtiť” záhradu

… a ostrihám oleandre

… a budem podnikať malé poznávacie  “túry” po okolí

… a (možno) aj okná umyjem

… a všetko dôkladne poupratujem

… a (možno) preberiem veci v skriniach a v pivnici

… a …..

Koľko MESIACOV mám tú dovolenku? DVA TÝŽDNE ????????

Keď sa tak na ten zoznam pozerám, asi by bolo vhodné naozaj VŠADE pridať to slovko “(možno)” … to by bolo asi oveľa reálnejšie …………….