Archive for Marec, 2016

Orechový koláč s lekvárom

Posted by: aninain Obľúbené recepty
11
Mar 2016

Tento koláč má niekoľko výhod : je jednoduchý, je orechový (“všetko, kde sú orechy, je dobré” – citujem môjho manžela), je šťavnatý, je proste skvelý.

A ešte má jednu výhodu naviac – keďže upečené cesto sa prekrojí a vytvorí dve vrstvy, nie je ho veľa … vlastne, neviem, či to je výhoda, ale aspoň sa to hodí ako ospravedlnenie, že máme koláč, ale “nemusíme” ho zjesť celý plech. Je to vlastne relatívne, lebo v podstate je na celý plech, ale … v tomto prípade sa určite rady necháme oklamať. No nie?

A tak rýchlo do pečenia!

Potrebujeme:


  • 115 g hladkej múky
  • 170 g kryštálového cukru
  • 70 g mletých orechov
  • 50 g posekaných orechov
  • 170 g roztopeného masla
  • 3 vajcia
  • 30 ml mlieka
  • 1 prášok do pečiva
  • lekvár

Postup:

  1. Zmiešame múku, prášok do pečiva, cukor, mleté orechy, maslo a vajcia. Všetko vyšľaháme na hladké cesto.
  2. Do cesta pridáme mlieko a posekané orechy. Dobre premiešame.
  3. Pekáč vyložíme papierom na pečenie a cesto naň vylejeme.
  4. Pečieme pri teplote 160°C asi 30 minút.
  5. Cesto po vychladnutí prekrojíme na polovicu (aj s papierom).
  6. Na spodný plýt natrieme lekvár a prikryjeme druhou polovicou cesta (papier je ešte stále na hornej strane). Zľahka popritláčame, aby sa obe polovice dobre spojili a papier opatrne stiahneme. 
  7. Povrch posypeme práškovým cukrom alebo polejeme čokoládovou polevou.

Originálny recept mám samozrejme z netu, autorke ďakujem!

Pred niekoľkými rokmi ma chytil patchworkový amok – mala som v tej dobe neplánovane akosi príliš voľného času. A tak som si obstarala špeciálnu podložku, rotačný rezač a dve pravítka. Urobila som obliečku na vankúš a … neviem ako to to nazvať … proste takú podložku … 

Potom sa môj život opäť zmenil, času som mala menej, patchwork upadol do zabudnutia a “špeciálne” pomôcky odpočívali v pokoji.

Samozrejme, hlavne patchworkové deky v obchodoch s rustikálnym sortimentom ma stále fascinovali, ale naozaj LEN fascinovali. Ani neviem ako, ale celkom nedávno som natrafila na webové stránky týkajúce sa patchworku. A iskierka sa rozhorela. TAK SOM TO CHCELA SKÚSIŤ! 

Takže na začiatok žiadny veľký projekt, niečo len také cvičné… Samozrejme inšpirácia prišla z internetu – detská deka (tam bola pre dieťatko v športovom kočíku). Potom nastal výber látok – ponuka celkom nespĺňala moju predstavu, ale nemohla som v žiadnom prípade odísť z obchodu bez látok!

Nakoniec som vybrala, hoci s obavami, ako to dokážem skombinovať.

No, tá kombinácia nie je teda ozaj bohviečo – chýba tam ešte jedna s drobnými kvetinkami, ktorú som použila na zadnú stranu deky.

Potom nastalo rezanie na štvorce, rezanie bielych pásikov, zošívanie jednotlivých častí do blokov, zošívanie blokov, žehlenie švov …

tu už je deka celá zošitá, ale dokončená ešte ani zďaleka …

A teraz malo nastať quiltovanie, teda prešívanie. Také normálne a bežné deky sa prešívajú na stroji tzv.  voľným quiltovaním za pomoci špeciálnej pätky určenej na vyšívanie a látanie , tie umelecké diela sa prešívajú ručne (!!!).

Priznám sa, tri dni som doslova trénovala prešívanie s tou pätkou – kto to skúsil, vie, o čom hovorím – podávacie zúbky sú schované, posúvanie látky ovládajú ruky – v podstate je to niečo ako keď píšeme. Vyžaduje to dosť skúsenosti a zručnosti zosúladiť rýchlosť (teda pedál)  s rýchlosťou rúk. A to sa nedá získať len tak zo dňa na deň.

Nakoniec som deku “nejako” poprešívala krížom – krážom (pravidlo je, že sa línie nesmú križovať, je to NAOZAJ ťažko dodržateľné), pritom zlomila tri ihly…

Z diaľky to nevyzerá zle …

Tak a už len zarovnať okraje a olemovať …

A hotovo !

Tak môj prvý pokus je za mnou … a môžem povedať, že ma to veľmi bavilo,  A tak vymýšľam, do čoho by som sa ešte pustila, kým ma zase pohltí moja milovaná záhrada …

Tak toto bol ďalší z mojich “projektov”, ktorý som chcela niekedy realizovať. Nie že by som nemala kryt na šijací stroj, ale ten originálny bakelitový sa mi odjakživa vôbec nepáči… Ale najskôr som nevedela, aký kryt urobiť, ako ho urobiť, z čoho ho urobiť, z akej látky – kvetinkovej (?), akej farby a vôbec AKO ho urobiť …

 V poslednej dobe som natrafila na množstvo úúúžasných vecí šitých technikou patchworku, a tak som si povedala, že “čo keby som ho urobila na tento spôsob?”  A to som si teda dala, lebo nielenže som nevedela odpoveď na predošlé otázky, nevedela som ani, ako ten patchwork pri tom použiť… Ale, keď som sa dala na boj a chcela som to…

Tak som nakoniec kúpila kvetinkové látky dooranžova (nevedela som sa rozhodnúť), postrihala na štvorčeky, pozošívala, podložila vatelínom a podšívkou (z  oranžovej látky) a ešte nakoniec som sa pokúsila o to najjednoduchšie quiltovanie (to je to ozdobné prešívanie na patchworkových dekách)

Potom som odmerala všetky dôležité rozmery, urobila strih z papiera a vystrihla jednotlivé časti. Urobila som i vrecko na bočnej strane na odloženie napr. návodu na použitie šijacieho stroja :-) .

a samozrejme podšívka … je “kombinovaná” lebo som nemala dosť kvetinkovbej látky. Oranžový lem, teda šikmý pásik, som kúpila, už som ho len prišila …

Jaj, a nezabudnúť na otvor pre rukoväť – však stroj treba aj niekedy preniesť …

Nakoniec sa mi to nejako podarilo a keď sa teraz pozerám na stroj v pôsobivom “outfite”, tak som celkom spokojná…

Hanbím sa priznať, že tieto záclonky na svoje dokončenie čakali naozaj, ale naozaj, niekoľko rokov. Začala som háčkovať okraje najskôr len na tie krátke, potom som sa rozhodla, že by možno bolo dobré, aby i horná záclonka bola v rovnakom štýle.  A tak som začala i tú dlhú… ale ozaj len uháčkovala niekoľko centimetrov a odložila… Samozrejme, ako išiel čas, tak som robila kadečo iné, ale na túto nedokončenú nikdy nebol “správny čas”. A vlastne, ani sa mi do toho nechcelo.

 Až túto zimu som si povedala, že MUSÍM dokončiť všetko, čo mám “rozbabrané” – no, bolo toho i viac než len táto záclonka …

A tak som sa do nej pustila a neverila som vlastným očiam (či rukám?)! Ne-sku-toč-ne ma to bavilo!!! Ale potom nastala fáza škrobenia, vypínania (nemala som taký kus niečoho, kam by som to vypla – nakoniec som použila dva polystyrény) a samozrejme prišitia na látku – to ma už až tak nebavilo…

 

ALE nakoniec dielo je hotové a mňa hreje hrdosť a pocit, ako som dokázala prekonať sama seba!  Tak len dôkaz – tie fotky som nevedela lepšie urobiť, záclonky sú vo výklenku izby, kde nie je dobré svetlo.