Pred Vianocami ma vždy pochytí háčkovací ošiaľ – zvončeky, snehové vločky, hviezdičky, srdiečka …

Tentokrát som našla na tieto snehové vločky. Zapáčili sa mi hneď na prvý pohľad,  jednak preto, že sú také jemnučké a jednak preto, že sú veľmi jednoduché

a ja ich potrebujem celkom dosť, lebo sú na stromček pre …

A opäť kuracie mäso … tento raz plnené pikantným plesňovým syrom a s mńamóznou pomarančovou omáčkou … odporúčam vyskúšať … A opäť – v jednom “hrnci” a rýchlo hotové … 🙂

Potrebujeme: 4 ks kuracie rezne 200 g plesňový syr (napr. gorgonzola) 100 g masla šťava z dvoch pomarančov a kôra z jedného pomaranča 100 g kryštálového cukru

Postup:
Do kuracích pŕs urobíme otvor a naplníme roztlačeným syrom. Okrajespojíme špáradlom a uložíme do zapekacej misky. Mäso netreba ani soliť,
lebo syr je dosť slaný. Mäso posypeme mletým bielym korením a nadrobno nakrájanou chillpapričkou (alebo mletým chilli korením). Pokryjeme plátkami masla.
Zapekaciu misku prikryjeme (napr. alobalom) a vložíme do vopredvyhriatej rúry. Pečieme asi 20 minút pri teplote 200°c, občas podlejeme
výpekom. Keď je mäso mäkké, odkryjeme a necháme ešte asi 10 minút zapiecť, aby sa vytvorila kôrka.

A teraz tá omáčka:
Na suchej panvici skaramelizujeme cukor zalejeme pomarančovou šťavou apridáme i nastrúhanú kôru. Necháme zovrieť. Pridáme výpek z mäsa a povaríme. Podľa chuti ešte môžeme pridať korenie a dochutiť. Omáčku pred podávaním precedíme cez sitko (ale nemusíme).

Podávame so zemiakmi alebo s ryžou. Tá omáčka je naozaj dobrá!

Recept som našla tu, kde je mnoho iných ďalších úúúžasných receptov.

Tak, TAKÁ mi chýbala … 🙂

Už dlho som si predstavovala pozdĺžnu dečku na komode … v prírodnej farbe … jednoduchú … takú s troškou nostalgie …

 Pred nejakým časom som  listovala a hľadala  v starých časopisoch. Táto dečka sa mi síce hneď zapáčila, ale odradilo ma  háčkovanie jednotlivých motívov, potom ich zháčkovanie a ešte i obháčkovanie celej dečky pekne dookola …

Tak som to zase odložila s tým, že nájdem nejakú inú … a jednoduchšiu …

Prešlo pár dní … Opäť som listovala a hľadala … a opäť som našla JU …

Ďalšie dni som váhala, či áno alebo nie …

Nakoniec som sa teda do nej pustila… Na moje prekvapenie sa mi háčkovala celkom dobre a dokonca ani mi to netrvalo tak dlho. 

MÁM JU !!! Jupííí !!!  Tak ju už konečne môžem  predstaviť … vyškrobenú a vyfintenú … 🙂

Frgále … skvelý koláč so zvláštnym menom… Ale odkedy som ochutnala jeden úúúžasný s hruškovým lekvárom, hneď som vedela, že budem musieť NIEKEDY tiež taký upiecť …

Frgále sa pečú s rôznymi plnkami – s hruškovým alebo slivkovým lekvárom (t.j. povidlami) alebo s tvarohovou plnkou, ale vždy posypané drobenkou.
Chcela som vyskúšať tie najklasickejšie s hruškovým lekvárom. Na Valašsku sa originálny lekvár varí z krížaliek, teda sušených hrušiek. Sušené hrušky rozvaria na kašu a potom sa pomelú na mäsovom mlynčeku.Ja som zvolila jednoduchší variant – hruškový lekvár som uvarila zo zrelých hrušiek ešte na začiatku jesene . 🙂

Potrebujeme: (rozpis je na 2 koláče) 35 dag polohrubej múky 6 dag masla 4 dag práškového cukru 2 žĺtky 120 ml mlieka 1/2 kocky droždia štipka soli

2 lyžice rumu 4 lyžice masla na pokvapkanie Drobenka: 5 dag masla 10 dag hrubej múky 10 dag práškového cukru

	Postup: Najskôr urobíme kvások : do polovice vlažného mlieka rozdrobíme droždie, pridáme lyžičku cukru a necháme nakysnúť. Medzitým vymiešame maslo so zvyšným cukrom a so žĺtkami. Pridáme preosiatu múku a kvások a vypracujeme pekné hladké cesto. Na teplom mieste necháme kysnúť asi 1 hodinu.
Cesto po vykysnutí rozdelíme na 2 bochníčky a necháme opäť kysnúť. Každý bochníček rozvaľkáme úplne natenučko a preložíme na plech vyložený papierom na pečenie. Potrieme lekvárom a posypeme posýpkou. A opäť necháme kysnúť asi 1/2 hodiny.Pečieme asi 30-40 minút pekne dozlatista pri teplote 170°C. Po upečení a vychladnutí frgále pokvapkáme rozpusteným maslom zmiešaným s rumom.

Recept som našla na nete, autorke ďakujeeeem …

Keď som našla na nete túto dečku, hneď som vedela, že ju budem musieť uháčkovať. A tak minulý víkend som neodolala a začala. “Ty si už prešla na zimný režim?”, bola reakcia mojej polovičky. Ja totiž  zvyčajne háčkujem cez zimu, zamotaná do deky s horúcim bylinkovým čajom pred sebou …

Taaak … a tu je už vyškrobená a  vyfintená,

chvíľočku ju budem ešte obzerať, … ale psssst … lebo to bude darček …

A samozrejme z mojej obľúbenej prírodnej priadze MONIKA (háčik č. 1,5)

Na konci jesene vždy riešim problém ako uskladniť to množstvo muškátov v truhlíkoch a kvetináčoch. Nakoniec to dopadne vždy tak, že “kvetináčové” nejako uskladním v pivnici a “truhlíkové” sadím každú jar nové – nové sadenice kúpim a nejaké vypestujem zo semienok (ak sa mi to podarí).

Vlani som našla na jednom zahraničnom blogu spôsob ako uchovať v papierových krabiciach (bez hliny) muškáty a na jar ich znovu vysadiť. A tak som si povedala, že to vyskúšam.

A po roku môžem povedať, že metóda sa osvedčila a čo ja najdôležitejšie VŠETKY muškáty (to je rastliny) boli uskladnené v troch krabicach na ploche asi 50x50cm!!!

Toto sú muškáty (v truhlíku) ako kvitli v júni

Ale už postup:

1. Prichystáme si kartónové krabice, dostatočne veľké – aby sa do nich zmestili muškáty na výšku.
2. Muškáty pred uskladnením prestať polievať, hlinu necháme doslova vyschnúť – nesmie byť mokrá.
3. Vyberieme rastlinu z hlinu, otrasieme len mierne, NEODLAMUJEME kvety, puky, ani listy !!!
4. Vložíme do krabice DOLU HLAVOU.
5. Postupne uložíme všetky rastliny (husto) vedľa seba alebo urobíme druhú vrstvu, ak je krabica dostatočne vysoká.
6. Prikryjeme novinovým papierom, krabicu uzavrieme a odložíme do pivnice alebo na miesto, kde nemrzne.
7. Na jar (asi koncom februára) vyberieme z krabice, NIČ neodlamujeme a tieto doslova úbožiatka zasadíme do čerstvej zeminy. Polejeme a dáme im čas na prebudenie.
8. Ako zázrak sa po 2 týždňoch začnú objavovať prvé lístočky.
9. Po 4-5 týždňoch oberieme všetko, čo tam nepatrí, odstránime suché a mŕtve výhonky.
10. Po 8 týždňoch prihnojíme.
11. A už budú len rásť a kvitnúť do krásy.

Keďže zima bola nekonečná a stále boli dosť silné mrazy, presádzať kvety bolo dosť divné. Takže nakoniec som krabice otvorila až v polovici marca. Chcela som urobiť aj nejaké fotky, ale keď som videla, aké sú to rastlinky zúbožené, tak som sa toho vzdala. Výsledok aj vyzeral  teda dosť divne – suché čosi zasadné v truhlíkoch a v čerstvej zemine. Ale … však vyhodiť sa dajú vždy … som si povedala.

A potom začali vyháňať lístočky a postupne ožívali. Na týchto troch fotkách sú muškáty ako vyzerali asi po 2,5 mesiacoch po vysadení. A môžem teraz z vlastnej skúsenosti povedať, že sú krajšie než keď boli cez zimu v pivnici v kvetináčoch.

Ak má niekto záujem, na tomto linku je množstvo užitočných informácií a tiež skúseností tých, ktorí tento spôsob tiež vyskúšali.

Takže tento rok opäť muškáty ukladám do krabíc 🙂

Ešte na okraj: Tento spôsob som použila na klasické muškáty, neviem, či sa sa dajú takto uchovať i ťahavé muškáty – pravdupovediac ani som sa s tým na žiadnom blogu nestretla. Takže neviem…

Keď som tu na začiatku leta písala o knihách, ktoré som si pripravila ako dovolenkové čítanie, ani vo sne mi nenapadlo, že tá posledná veta sa tak skoro stane skutočnosťou a že mnohé z miest, ktoré v knihách spomína Petr Mayle, o dva mesiace uvidím a spoznám na vlastné oči …

Áno, bola som v Provence. Vopred som vytipovala miesta, ktoré by stálo za to vidieť – hoci TAM je všetko zaujímavé, ale za niekoľko dní sa naozaj nedá vidieť všetko. A tak som čerpala z rôznych diskusíí na blogoch, z rôznych hodnotení “najkrajších dediniek Provence”, webových stránok samotných dediniek a zostavila “itinerár” … a išli sme …

Provence

 

Z mestečka Apt, kde sme bývali, boli všetky naše “objekty záujmu” v rozsahu 5-30 km, takže celkom v pohode. Ešte doma som mala túžbu, keďže radi bicyklujeme, požičať si na jeden deň bicykle a previesť sa “francúzskym vidiekom” medzi vinicami, poliami s levanduľou (v tomto období už kríčky sú starostlivo zastrihnuté po zbere), olivovými sadmi a menšími usadlosťami.

La vie est belle … Život je krásny

A sen sa stal skutočnosťou … nádherné miesta … stavby z kameňa … pasúce sa kone, ovce, kozy … romantika … uhľadné vinice s ešte nepozberaným fialovými (väčšinou) a bielymi strapcami viniča … olivovníky so zrejúcimi olivami … divo rastúce figovníky s dozrievajúcimi plodmi … gýčovo modré nebo … slnko … a ten pokoj …

ĎAKUJEM za krásne chvíle!

Tak len  zopár detailov …

Začala som opäť čítať knižky Petra Mayle. Ale teraz už úplne inak. Všetky tie miesta,ktoré spomína, už nie sú pre mňa len neznámymi názvami, sú to už miesta, ktoré si dokážem vybaviť, miesta, ku ktorým si už viem predstaviť príslušný charakter a kolorit. Je to úžasný pocit, ako keby som to sama prežívala …

Tento koláč som po prvýkrát ochutnala  u mojej NAJ kamarátky tento týždeň v jedno úžasné letné popoludnie. Koláč … no ” fantastický” je slabé slovo …  Asi som bola nenásytná, lebo mi zabalila i do krabičky …

A tak som sa rozhodla, že ho určite musím i ja skúsiť. A keďže dnes má moje dieťa narodeniny, mala som i dôvod.  Recept som nemala, ale samozrejme mimibazar nesklamal (ďakujem autorke). Ako ovocie som použila broskyne, čučoriedky, ríbezle a maliny – proste, čo som mala poruke.

Potrebujeme: 25 dag polohrubej múky 20 dag kryštálového cukru 5 vajec 1 dl oleja 1 dl vody ovocie (marhule, maliny, ríbezle…) 1 prášok do pečiva

2 čokoládové pudingy 0,75 l mlieka 3 lyžice cukru 3 kyslé pochúťkové smotany (t.j. celkom 750 ml) 1 tortové želé v prášku (číre) Granko alebo škorica na posypanie

Postup:

Urobíme klasické piškótové cesto, t.j. vymiešame žĺtky s cukrom dopenista, pridáme olej, vodu, múku preosiatu spolu s práškom do pečiva. Z bielkov ušľaháme tuhý sneh a zľahka ho primiešame k cestu. Cesto vylejeme na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech.

Na cesto pokladieme ovocie a uvaríme puding – v 3/4 l mlieka rozmiešame pudingové prášky, pridáme cukor a za stáleho miešania uvaríme. HORÚCI puding kladieme nerovnomerne na cesto (napr. lyžicou alebo naberačkou) a dáme piecť do vyhriatej rúry.

Pečieme asi 30-45 minút pri teplote 170°C (občas skontrolujeme).

Smotany vyklopíme do misky a primiešame práškové želé (želé nevaríme!).

Upečený koláč, ešte HORÚCI, potrieme smotanou, povrch uhladíme a posypeme Grankom alebo škoricou a dáme vychladiť do chladničky.

 Len keby rýchlejšie vychladoooool ……

koláč posypaný ovocím- pred naliatím pudingu

tu je koláč už upečený, potretý smotanou a posypaný Grankom

JE PROSTE BOŽSKÝ !!!

Ešte dodatok na druhý deň:

Po noci strávenej v chladničke je pudingáč fan-tas-tic-ký!!!  Poriadne vychladený, šťavnatý, ovocný s kyseľkavou chuťou, osviežujúci, jednoducho ako stvorený na tieto horúce dni.

JE PROSTE BOŽSKÝ !!!

Tak tento šalát naozaj môžem jesť stále …
či už ako prílohu k niečomu alebo úúúplne len tak …
proste ho ZBOŽŇUJEM!

Potrebujeme: 1 čínska kapusta 1 šalátová uhorka 3-4 zelené papriky 1 zväzok lahôdkovej cibuľky 1 kaleráb

provensálske korenie olivový olej mleté čierne korenie šťava z 2-3 citrónov šalátový syr alebo feta (nemusí byť) soľ

 

1. Čínsku kapustu a papriky nakrájam na rezance,
   
2. cibuľku pokrájam na kolieska spolu s vňaťou (obmenou môže byť klasická cibuľa alebo pažítka)
3. kaleráb i uhorku nastrúham na strúhadle  na väčšie “slzičky”.
4. Ak mám, rozmrvím šalátový syr alebo fetu,
5. všetko pokvapkám olivovým olejom, okorením, osolím, polejem citrónovou šťavou a
   
6. dobre premiešam a dám aspoň na 1 hodinu do chladu, aby sa pekne spojili všetky chute.

A potom zoberiem veľkú lyžicu, naložím si do veľkej misky a ………………… neviem, kedy prestať!

Poznámka
Skúšala som tam pridať  (na farebné spestrenie) i redkvičku pokrájanú na kolieska. Výsledok bol “mama, tú redvičku tam radšej už nedávaj” … tak neviem …