Včerajšie bicyklovanie malo hneď dvojnásobný efekt – nielenže som športovala (!), ale som si doniesla i kyticu krásne sfarbeného žltého vratiča. Priznám sa, bolo to cielené, lebo som zobrala so sebou i nožnice a igelitku … vždy pripravená, no nie?

Vratič je bylina, ktorá síce nevonia veľmi vábne, ale odpudzuje hmyz (asi práve preto) – ale veniec z nej uvitý na vchodových dverách by celkom aj mohol byť …

Takže: kruh z hrubšieho drôtu (tie mám stále nachystané, obmieňam len dekorácie), viazací drôtik a kliešte a na na mašľu kúsok motúza, sedím v tráve a motám …

Vyzerá celkom dobre, nie?

A ešte sa musím pochváliť … od Božky som dostala tento kôš aj s tekvicami- jeseň sa ne-za-dr-ža-teľ-ne blíži …

Paráda! Vďakááááá…

Tak dlho som sa chystala, že si konečne urobím poriadok v tých koreninách a že si konečne urobím i nové etikety na fľaštičky poličke. A ten deň práve prišiel … 🙂

Takéto “retro” etikety som už dávnejšie odkukala od tejto šikuľky a zároveň jej ďakujem. Nielen že máme rovnaké fľaštičky, ale i naše blogy sa podobne volajú 🙂 Etikety sa mi zapáčili hneď na prvý pohľad, takže bolo rozhodnuté.

Takýto bol pôvodný stav …

Skúsila som dve metódy:

1. Najskôr som vytlačila na kancelársky papier etikety, potom natrela uvareným čiernym čajom. Po uschnutí som papier prežehlila.
   
2. Pri druhom spôsobe som najskôr vyrobila “starý” papier, t.j. natrela čajom hárky papiera, po uschnutí vyžehlila a potom vytlačila etikety.
   

Druhý spôsob sa mi zdá lepší, lebo sa vytlačený text nerozmaže pri namočení čajom.

 A tu už je konečný stav , mám z nich radosť 🙂

Samozrejme okrem toho mám ešte “zásobáreň” v kuchynskej linke, kde bolo treba tiež urobiť poriadok. A zase nápad z mimibazaru (autorke opäť patrí moja vďaka). Úžasná vychytávka – na drevené kolíčky napísané názvy popisovačom na CD – a istota, že sa nič nebude sypať …

Pred dvomi dňami som tu zverejnila zoznam (len čiastočný) všetkého, čo by som chcela stihnúť počas dovolenky.
Ale … hneď včera som objavila v novej Sabrine na háčkovanie dečku, ktorú som jednoducho MUSELA urobiť !!!

Takže dečka je už hotová (!!!)

… naškrobená a vypnutá
(len pre informáciu – používam injekčné ihly, tie zaručene nebudú hrdzavieť)

a teraz spokojne idem (asi ) pliesť a pozerať straaašne romantický film …

a tu je už celkom hotová (obrázok som pridala dnes – teda nasledujúci deň)

Z koláča, ktorý som robila včera, mi zostalo kúsok cukíny – bola dosť veľká, tak som chcela ešte zúžitkovať aj ten zvyšok, lebo cukínu zbožňujem!

Tak som vyskúšala tento recept – rýchly a skvelý. Množstvá surovín prispôsobíme podľa chuti a hlavne podľa toho, čo a koľko máme.

Potrebujeme: cukína rajčiny bazalka vegeta údený syr na strúhanie prelisovaný cesnak

Ošúpanú a jadierok zbavenú cukínu nakrájame na malé plátky, ktoré osmažíme na troške olivového oleja.

Polovicu dáme do zapekacej misky, pokladieme na kolieska nakrájanými rajčinami (v pôvodnom recepte sa rajčiny sparia a ošúpu – nerobila som to, lebo sa mi nechcelo…), posypeme vegetou, cesnakom a časťou strúhaného syra a bazalkou – ak nemáme čerstvú, môže byť i sušená. Urobíme ešte jednu vrstvu a zapečieme asi 20 minút pri teplote 200°C.

Rozvoniava to úžasne, šťastie, že u nás “to” nikto neje – všetko bolo len moje! 🙂

“Anička, doniesla som ti cukinu z vlastnej úrody”, povedala moja kolegyňa a podala mi krásnu cukinu, “urob niečo dobré tvojim chlapom”. No, mojim chlapom sa so zeleninou veľmi nezavďačím, ale cukínový koláč nikdy neodmietnu.

Takže, Baška, ďakujem…

Potrebujeme: 50 dag cukiny (množstvo je už po očistení) 1 hrnček kryštálového cukru 4 celé vajcia 1,5 dl oleja 2 hrnčeky polohrubej múky 2 lyžice kakaa

1 vanilkový cukor 1 prášok do pečiva 1 lyžička sódy bikarbóny hrsť hrozienok hrsť nahrubo posekaných orechov ríbezľový džem, mletý kokos

Cukinu zbavíme šupky, vyberieme lyžicou vnútro s jadierkami a zvyšok nadrobno postrúhame.

Celé vajcia vymiešame s kryštálovým cukrom a vanilkovým cukrom. Postupne pridáme olej, postrúhanú cukinu (vodu nezlievame), preosiatu múku s práškom do pečiva a sódou bikarbónou, kakao a dobre premiešame. Pridáme hrozienka a nasekané orechy. Cesto (inak je mňam i surové)vylejeme na vymastený a hrubou múkou vysypaný plech.

A šup do vyhriatej rúry – pečieme pri teplote 180°C asi 30-35 minút. Ešte teplý koláč potrieme ríbezľovým džemom a posypeme kokosom alebo polejeme čokoládou.

Koláč je nadýchaný, mäkučký … proste nazjedenie 🙂

Už som dokonca začala pochybovať, že tento deň niekedy vôbec príde … Ale TERAZ je tu !!! Keďže koncom júna sme boli pár dní v južnom Francúzsku, teraz si dovolenku budem užívať doma.

Ale mám toľko plánov, že mi to vôbec, ale vôbec nevadí, lebo:

… konečne dokončím pulóvrik pre Terezku

… konečne dopletiem tú druhú ponožku a možno začnem pliesť ďalšie i z tej melírovanej ponožkovej priadze

… konečne dokončím i tieto štvorce – mal byť z nich vankúš

… konečne dokončím tieto čipky na záclonky a ušijem i tie záclonky

… konečne nalepím tie nápisy na koreničky

… konečne si prečítam časopisy, ktoré už pár mesiacov len odkladám

… konečne zarámujem vytlačené obrázky

… konečne nafarbím tieto rámiky nabielo

… konečne budem mať čas čítať túto knihu tak, aby som mala čas i na premýšľanie

 … a konečne sa stretnem s mojou kamarátkou najkamarátkovejšou

… a budem variť samé dobroty a vypekať ovocné koláče

… a budem “šľachtiť” záhradu

… a ostrihám oleandre

… a budem podnikať malé poznávacie  “túry” po okolí

… a (možno) aj okná umyjem

… a všetko dôkladne poupratujem

… a (možno) preberiem veci v skriniach a v pivnici

… a …..

Koľko MESIACOV mám tú dovolenku? DVA TÝŽDNE ????????

Keď sa tak na ten zoznam pozerám, asi by bolo vhodné naozaj VŠADE pridať to slovko “(možno)” … to by bolo asi oveľa reálnejšie …………….

Dostala som úžasnú knihu! Vlastne som si ju nechala objednať mojím “moravským”dieťaťom, včera ju doniesol a bola mi venovaná na narodeniny 🙂

Je tam množstvo skvelých nápadov na tvorenie hlavne do záhrady alebo na terasu, už zase mám niekoľko “chrobákov” v hlave. Len ešte ten čas … možno na dôchodku … ?

Tak len dve ukážky na navnadenie …

Inak kniha vyšla i v slovenčine, ale v českom preklade má krúžkovanú väzbu, ktorá mi je takááá sympatickáááá …. 🙂

Včerajšia nočná búrka nám teda naozaj pripravila víkendový program … voda po členky v celom suteréne, montážna jama v garáži plná vody, všetko mokré … Dlho do noci sme vynášali veci von a doslova bojovali s vodou. Potom krátky spánok a od skorého rána opäť. I tak ďakujeme Bohu, že sa táto pohroma nestala pred týždňom – boli sme 1 800 km od domu … Medzitým som ešte prala a na nejaké veľké varenie nebol vôbec čas, čo ma i dosť mrzelo, lebo po dllllhej dobe bol konečne “full house”.

Ešte k tomu i marhule sú už zrelé, ale variť ešte DNES džem som rezolútne odmietla! Mám doslova zodretú kožu na dlaniach, každý dotyk je utrpením 🙁 … možno zajtra … (?)

Takže len taký rýchly obed – marhuľové knedličky (recept som TU už dávala) a cestovinový šalát, aby bolo čo zobnúť po usilovnej práci.

Potrebujeme: 250 g cestovín 1/2 čínskej kapusty 1 uhorka 4 rajčiny 2 červené papriky 2 zelené papriky 200 g plesňového syra asi 1 dl tekutej šľahačky soľ, mleté čierne korenie

Čínsku kapustu pokrájame na pásiky, ostatnú zeleninu na drobné kocky, plesňový syr nahrubo postrúhame a všetko zmiešame s uvarenými cestovinami – cestoviny po uvarení trošku pomastíme olivovým olejom. Posolíme, okoreníme a pridáme šľahačku. Všetko poriadne premiešame a dáme uležať do chladu aspoň na 1 hodinu.

Tento šalát mám z netu, autorke ďakujem, a naozaj u všetkých mojich chlapov mal úspech.

Už som tu veľakrát spomínala, že u nás je v trende kuracie mäso, takže ďalší vyskúšaný recept – samozrejme som ho našla na mimibazare – tej studnici úžasných nápadov.

Poznámka mojej polovičky (po niekoľkých hodinách) “tá omáčka bola celkom dobrá” hovorí za všetko !!! 🙂

Potrebujeme: 500 g kuracích pŕs 1 cibuľa 4 strúčiky cesnaku 1 brokolica 200 g nivy 400 ml sladká smotana (10%-ná) soľ, mleté čierne korenie olej

Postup:

Mäso nakrájame na pásiky, osolíme, okoreníme, premiešame s prelisovaným cesnakom a necháme odležať aspoň hodinu.

Medzitým uvaríme brokolicu – varíme asi 7 min. Ocedíme a necháme vychladnúť. Cibuľu nakrájame nadrobno a spolu s mäsom opečieme na oleji. Pridáme uvarenú brokolicu, nakrájanú nivu a zalejeme smotanou.

Ak je omáčka príliš hustá, pridáme ešte smotanu alebo mlieko. Povaríme, kým sa brokolica celkom rozpadne a syr roztopí. Ja som k tomu uvarila cestovinu, ale vhodná by bola i ryža alebo zemiaky. Je to naozaj mňamózne !

V kúte záhrady mám jedno napájadlo (milujem český výraz “pítko”), chodia tam väčšinou drozdy. Je síce akurát tak pre jedného, niekedy sa aj hašteria, kto pôjde prvý, ale sú úžasné, ako sa čľapocú. Občas priletia i malé sýkorky a červienky, ale tie len s obavou poskakujú po okraji a zúfalo pozerajú do tej hĺbky …

Vlani som na jednom zahraničnom blogu videla úúúžasné napájadlo. Jasné, hneď som ho chcela urobiť. Ale … bolo treba rebarborový list a v tej dobe bolo po jej sezóne. Nezostalo nič iné, len počkať rok …

Takže, teraz, len čo som videla na trhovisku predávať rebarboru, moja misia začala. Našťastie prvá pokusná otázka na môjho kolegu, či “náhodou jeho manželka nepestuje rebarboru”, padla na úrodnú pôdu. A tak jeden list bol môj (vlastne dostala som dva na výber)! Manžel mal ešte trochu betónovej zmesi (betónová zmes na poter s hrúbkou zrna do 4 mm – ako špecifikoval :-)) a …

Tu je výsledok:

detail – tá žilnatina je úžasná – sú
tam doslova hlboké ryhy …

tie hnedé fľaky sú zvyšky listu –
nepodarilo sa mi to zoškriabať …

Postup (veľmi názorný) je na tom blogu, ale stručne ho uvediem:

1. vo veľkej krabici som urobila kôpku z hliny – takú veľkú, aby ju ten rebarborový list pekne zakryl
2. vo vedre som rozmiešala trochu betónovej zmesi s vodou – hustotu neviem definovať, možno ako hustejšia ovsená kaša
3. na kôpku som položila list žilnatinou NAHOR
4. a rovnomerne napatlala tú kašu na list – hrúbka asi 3 cm
5. a nechala týždeň vytvrdnúť – občas som to postriekala vodou, aby betón pekne vyzrel

Po týždni som som celý ten betón otočila – treba opatrne, lebo je to celkom ťažké, a snažila sa odstrániť ten rebarborový list. Niekde to išlo celkom dobre, niekde vôbec … ale však nevadí, no nie?

Poznámka:
Samozrejme, dá sa to robiť i vo voľnom priestore, netreba krabicu – ale malo pršať, tak som to dielo potrebovala niekam schovať 🙂