Konečne sem zase niečo pridávam… A samozrejme niečo sa urobí v jednej nádobe a hlavne rýchlo :-) Spozorovala som, že čím som staršia, tým viac (a celkom nezištne) sú mi viac sympatickejšie receptky, kde sa varí/pečie všetko naraz. Alebo som zlenivela … ?

Takže teraz jeden taký “eintopf” na odľahčenie – mňa si celkom získal asi i preto, že je milujem zeleninu v každej podobe. Musím však priznať, že mužskému osadenstvu našej rodiny som musela urobiť niečo iné  – s mäsom samozrejme, lebo komentár “ale to si budeš jesť sama” bol jasný :-)

  • 60 dag zemiakov
  • 1 brokolica
  • 5 dag strúhaného syra
  • 3 rajčiny
  • 2 jarné cibuľky
  • 2 vajcia
  • 1/2 lyžičky oregana
  • 1/2 lyžičky tymiánu
  • mleté čierne korenie
  • trošku oleja
  • 250 g bieleho jogurtu (nízkotučného)
  1. Zemiaky ošúpeme a varíme v osolenej vode nie celkom domäkka (asi 20 minút). Keď trošku vychladnú, pokrájame na plátky.
  2. Brokolicu rozoberiem na malé ružičky a povaríme vo vode len asi 3 minútky.
  3. Rajčiny pokrájame na kocky, rovnako i cesnak a cibuľky na kolieska.
  4. Zapekaciu misku potrieme olejom a poukladáme plátky zemiakov.
  5. V jogurte rozmiešame všetky koreniny, soľ, cesnak a rajčiny a zemiaky zalejeme. Posypeme postrúhaným syrom a pokladieme ružičky brokolice.
  6. Vo vyhriatej rúre pečieme asi 30 minút pri teplote 180°C.

recept podľa  idnes.cz

Šťastný nový rok 2011!

Autor: anina Vianoce
1
Jan 2011


Posledný deň roku 2010 za nami a pred nami opäť nový rok . Čím som staršia, tie “nové roky” sú akosi stále častejšie a častejšie …

Ale dosť nostalgie, hoci nostalgia ku koncu roku patrí, tak ako i bilancovanie, čo sa nám vydarilo a čo nie, a tak ako i nové predsavzatia…

Takže, prajme si najmä zdravie, pohodu v našom vnútri, lebo iba tak ju budú môcť cítiť naši najbližší a všetci okolo nás, a nech sa nám splnia aspoń niektoré z našich želaní a snov…

Takže, vitaj, nový rok 2011 !

Moja prvá vianočka

Autor: anina Obľúbené recepty
19
Dec 2010


Vlastne, nie je prvá – kedysi (možno pred 20-timi rokmi som vianočku už piekla. Ale to už je tak dávno, že už si ani nepamätám, aká bola a či bola vôbec jedlá. Ale minulý týždeň som mi tak napadlo (keďže štólu som tak ochutnávala, až som ju zjedla), že by som to mohla skúsiť. A tak som sa pohrabala v mojich receptoch a tu je výsledok. A napriek tomu, že vianočka nepatrí medzi mojich favoritov, musím uznať, že je SKVELÁ a určite som ju nerobila posledný raz !

Piekla som ju včera popoludní, keď sa dala krájať už bolo na fotenie dosť tma a dnes už zase nebolo takmer čo fotiť…

  • aby pekne voňala, tak som pridala ešte na špic noža: mletý muškátový oriešok, mletý badyán, mletý klinček a strúhanú kôru z polovice citróna
Potrebujeme:

  • 40 dag polohrubej múky
  • 25 dag hladkej múky
  • 10 dag kryštálového cukru
  • 12, 5 dag roztopeného masla
  • 2 žĺtky
  • 250 ml mlieka
  • 1/2 kocky droždia
  • štipka soli
  • asi 10 dag hrozienok
  • 1 žĺtok + 2 lyžice mlieka na
    potretie
Postup:

Droždie rozotrieme s troškou cukru a troškou teplého mlieka a necháme vykysnúť. Medzitým preosejeme múku, pridáme cukor, soľ, hrozienka, koreniny a citrónovú kôru. Do zvyšného teplého mlieka rozmiešame žĺtky a roztopené maslo. Mlieko i kvások pridáme do múky a vypracujeme hladké tuhšie cesto a necháme kysnúť na teplom mieste asi 40 minút.

Potom z cesta urobíme valček, rozdelíme ho na 9 častí, z každej opäť urobíme valček a ideme pliesť. Najskôr upletieme vrkoč zo 4 valčekov. Povrch vrkoča potrieme bielkom. Upletieme ďalší vrkoč z troch valčekov a položíme navrch. A opäť potrieme bielkom. Spletieme spolu zostávajúce 2 valčeky  a opäť položíme navrch.


Celú vianočku potrieme žĺtkom rozšľahaným s 2 lyžicami mlieka, Na viacerých miestach vianočku spevníme špajdľami. A dáme piecť pri teplote 170°C asi na 45 minút.

A takto vyzerala po upečení. Ešte teplú som ju potrela roztopeným maslom. A nemohla som sa dočkať, kedy aspoň trochu vychladne, aby sa dalo z nej odkrojiť …

IV. adventná nedeľa




… “Vy predsa musíte horieť, a nie byť zhasnuté!” A takmer sa pustilo do plaču …
Vtom sa dostala ku slovu i štvrtá sviečka a povedala: “Neboj, sa, pokiaľ ja horím, môžeme znovu zapáliť i ostatné sviečky. Volám sa NÁDEJ

Dieťa od tejto sviečky zapálilo zápalku a rozsvietilo znovu ostatné sviečky.

Plameň nádeje by nikdy nemal v našom živote vyhasnúť … A každý z nás by mal neustále udržiavať plamene mieru, viery, lásky a nádeje .

tie fotky sú teda veľmi nekvalitné, je skoro tma … ale ešte k tomu to aj neviem …


… Tentokrát som nevystrihovala domčeky ako vlani, ale malých anjelikov… Fotilo sa mi to veľmi zle, takže i tak tá fotka vyzerá …

III. adventná nedeľa



…”Volám sa LÁSKA. Už nemám dosť sily, aby som ďalej horela. Ľudia ma odložili nabok. Vidia len sami seba a nikoho iného, koho by mali mať radi.”

A s posledným záchvevom zhaslo i toto svetlo…

II. adventná nedeľa



… “Volám sa VIERA. Som zbytočná, pretože ľudstvo nechce o Bohu nič vedieť. Nemá teda význam, aby som horela.”

Miestnosťou zavial prievan a druhá sviečka zhasla.

I. adventná nedeľa



… “Volám sa MIER. Moje svetlo síce svieti, ale ľudia žiaden mier nedodržujú.”

Jej svetielko bolo čím ďalej slabšie, až nakoniec celkom zhaslo…


Ešte v októbri (!) som na nete čítala o tom, že nejaké šikuľky si zhotovujú korpus na adventný veniec zo starých novín a reklamných letákov. Má to niekoľko výhod: veniec si urobíte vo veľkosti, akú len chcete; náklady sú minimálne a nie je nám ho ľúto vyhodiť s opadanými vetvičkami.
Takže som to skúsila:

  • Dvojstranu novín som po dlhšej strane zrolovala (nevadí, ak to bude skôr plochý pásik) a spojila do kruhu – vyzerá to neforemne, ale ďalšie vrstvy mu dajú správnu formu

  • Urobila som ďalší pásik a začala obaľovať. Koniec som prilepila páskou a pokračovala ďalším pásikom.

  • Obaľujeme a obaľujeme, kým nie sme spokojné s celkovou “vizážou”

  • Pre spevnenie som previazala lykom (samozrejme môže byť motúzom)

  • Veniec je pripravený na pripevňovanie vetvičiek – smrekové, jedľové, z tuje – ale to budem robiť až neskôr, predsa ešte je len polovica novembra :-)

  • A tu je výsledok: