Konečne som sa dočkala! Môj žltý trúbkovec sa po dvoch rokoch rozhodol, že predsa len bude kvitnúť. Síce len tak provokatívne na jedinom výhonku … ale i tak mám z neho obrovskú radosť!
kvitne naozaj len jeden konárik …
Anina
Dnes som u mamy našla dávno zabudnutý hrnček …
… hrnček môjho detstva …
Anina
Zase trochu iný recept na slané tyčinky. Odkedy som ho vyskúšala mám neustále v mrazničke “v pohotovosti” dva balíčky lístkového cesta. Čo keby… No nie?
Takže treba lístkové cesto, žĺtok na potretie, syr na strúhanie, ja som na posypanie použila rascu a grilovacie korenie. Finta na krájanie tyčiniek je rovnaká ako pri výrobe rezancov, zdôrazňujem výrobe, čo možno už ani nerobíme, keďže ich už máme nachystané v celofánových vreckách v supermarketoch . Ale TU ten postup potrebujeme – podrobný obrázkový postup, podľa ktorého ich urobí naozaj každý, je uvedený v pôvodnom recepte.
A ešte niečo. Špirálky treba VŽDY piecť z dvoch balíčkov lístkového cesta. Lebo by ste aj tak museli piecť ďalšie… 
Anina
Koláče pečiem strašne rada, ale čím sú deti (?) staršie, tým menej často. Nie žeby sa mi nechcelo, ale pri mojom návrhu “upečiem nejaký dobrý koláč”, stále častejšia odozva je “jeej, radšej nie, snažím sa nejesť sladkosti”… A podotýkam, tie deti, to sú už dvaja dospelí mladí muži…
V sobotu som bola na trhovisku a višne v košoch ma inšpirovali. A keďže budúci víkend bude celý “manšaft” pokope, som sa kategoricky rozhodla, že koláč URČITE bude. Tak, aby vedeli!!!
Tak a tu je ten recept (už konečne):
Pokračovanie »
Tak môj manžel sa rozhodol, že toto leto bude(me) zatepľovať dom … a polystyrénové šialenstvo je v plnom prúde. Bola mi udelená pozícia učňa, teda “prines, podrž, odmeraj, ustrihni, očisti, … Dokonca mi bolo umožnené i zatĺkanie hmoždiniek a ich “zamachlenie” lepidlom (teda tým, čo vyzerá ako malta) a farbenie podhľadových dosiek luxolom. Liezla som i po lešení, na polystyrén nanášala lepidlo a zatláčala spevňujúcu sieťku.
Nedávno som básnila o tom, že by som chcela skúsiť urobiť mozaiku na stolček a už som i dotiahla domov nejaké poškodené obkladačky. A práve toto bolo dnes použité proti mne, keď môj manžel zahlásil “chceš robiť mozaiku, tak sa môžeš realizovať a budeš lepiť obklad na sokel”… A tak som bola zaučená do tejto vysoko zodpovednej činnosti. Ako dôkaz prikladám i fotky – našťastie nie je na nich vidno, aká som bola ľavá a a ako som tú maltu mala všade. Ale !!! Už som si našla svoje “know-how” a zajtra pokračujem už oveľa skúsenejšia !
Len keby tak z toho neboleli kolená….
Zase som našla jeden zaujímavý recept, tak som ho proste MUSELA vyskúšať… Na prvý pohľad možno “obyčajný” tvarohový koláč, ale na druhý pohľad tvarohový koláč úúúplne netradičný.
Takže idem hneď k veci.
Cesto:
|
Plnka:
|
V zime som si dala do hlavy, že by som si mohla urobiť bylinkovú špirálu. A tak som začala hľadaním rôznych informácií a hlavne rád. Najskôr ma (takmer) odradilo, že všade odporúčajú priemer špirály aspoň 2 metre. V našej záhrade je to však nemysliteľné, taká špirála by zabrala takmer polovicu. A tak som rozmery musela prispôsobiť aj k možstvu dostupného “stavebného materiálu”. V marci, len čo sa dalo hrabať v zemi, som začala so stavbou 🙂 . Použila som tehly, čo sme mali ešte uložené kdesi v kúte v pivnici, hoci by sa mi viac páčila z kameňov, ale kde ich vziať a ako ich dovliecť domov?
Potom prišla už príjemnejšia fáza – sadenie byliniek. Medovku, mätu, materinu dúšku a yzop som mala odvlani, doplnila som malé levanduľky, rozmarín, šalviu, pažítku a vňaťový petržlen (o ktorom slimáci si myslia, že som ho tam dala pre nich). A na “ozdobu” som strčila do zeme pár zrniečok kapucínky. Rastie ako divá, chce sa kamsi ťahať, tak som k nej dala palicu, nech teda ide…
A tu je malá chronológia ako postupne zarastala a zarastala… teda nielen bylinková špirála, ale i okolie…:-). Teraz (v júli) už bola taká zarastená, že tehly ani nebolo vidno. Pozberala som úrodu a medovka a mäta dostali novú frizúru pekne doguľata 🙂 .
A priznám sa, som veľmi rada, že som si ju urobila, je to najobľúbenejší “kút” mojej záhrady, teda po mojom “polenovom zákutí” (pozri Záhrada v júni). Dokážem tam stráviť nekonečné chvíle, tá vôňa lístočkov, ktoré pomädlím medzi prstami, je úžasná…
Mala som nejaké marhule v košíku a riešila som dilemu ako ich zužitkovať. Nakoniec som sa rozhodla pre marhuľové knedličky. Zvyčajne robievam ovocné knedle zo zemiakového alebo odpaľovaného cesta, ale chcela som vyskúšať niečo iné. Jasné, pomohol “gúgl” – našla som niekoľko receptov, vytipovala som si jeden, s ktorým sa chcem podeliť. Uvediem len základné informácie, podrobnosti sú v originálnom recepte.
Takže cesto:
- 25 dag tvarohu (hrudkový)
- 30 dag polohrubej múky
- 2 lyžice masla (nie roztopiť!) – podľa originálneho receptu, mne to vyšlo tak asi 5 dag
- 2 žĺtky
- štipka soli
Veľká noc a záhrada je zapadnutá snehom ... tak tulipány aspoň v kuchyni privolávajú jar ...
Tie maličké biele omamne voňajúce zvončeky sú také nežné ...
Ten vankúš sa k tej tráve celkom hodí ...
zlatý dážď naozaj rozžiari každý kút
muškát vypestovaný zo semienka
Táto dáma v krinolíne ešte čaká na svoj rámik.
plamienok pestovaný v kvetináči
A ešte jeden venček - machový s hviezdičkami z brezovej kôry.
Posledné komentáre