Milujem tento blog , rada preklikávam všetky články, je tam neskutočné množstvo neskutočných nápadov, a čo je podstatné, tak i návodov.
Keď som videla tento okrúhly háčkovaný vankúš, neodolala som a jednoducho som ho musela skúsiť urobiť! Nemám ho síce taký krásne farebný ako Lucy, ale i tak som rada, že sa mi vcelku vydaril.
Na prvý pohľad vyzerá zložito, ale je naozaj jednoduchý. Zadná strana je uháčkované koleso z dlhých stĺpikov a obe časti sú spolu zháčkované. Ešte určite urobím i taký pestrofarebný … niekedy …
tu je uháčkovaný vankúš, zatiaľ bez výplne
tadááá … tu už je “vyplnený”
a pohľad celkom zblízka … tie vlnky ma fascinujúúúú …
Návod je zbytočné uvádzať, pretože tu je podrobný tutoriál, síce v angličtine, ale každý krok je sprevádzaný obrázkom, takže dokonca netreba ani vedieť čítať
![]()
Ďakujem neznámej autorke receptu a opäť niečo “v jednom hrnci” … Dá sa urobiť z bravčového alebo kuracieho mäsa. Ako som už viackrát spomínala, u nás sa preferuje kuracie a v tejto variante je to jedlo, ktoré je rýchlo uvarené, je ho plný hrniec a ešte k tomu je i skvelé.
Pokrájanú cibuľu osmažíme, pridáme mäso pokrájané na kocky alebo pásiky a trošku opečieme. Pridáme mexickú omáčku, opláchnutú fazuľu a kukuricu, asi 2 lyžice kečupu a podľa chuti okoreníme chilli korením.
Podlejeme vodou podľa toho, koľko chceme mať omáčky a necháme pod pokrievkou dusiť. Kuracie mäsko je hotové hneď, bravčové treba nechať dusiť trochu dlhšie. Keď je mäsko mäkké, pridáme soľ.
Ja ako prílohu robievam ryžu posypanú strúhaným syrom, ale samozrejme každý podľa chuti. A nakoniec – chilli je mňam i s chlebom!
Nutne som potrebovala dečku na stolík v predsieni. Okrúhlu, jednoduchú, z hrubšej bavlnenej priadze, prírodný odtieň … Tak som si ju urobila … ![]()

Vypínať dečky na polystyrén je perfektné. To by tak bolo, aby som po dvoch letách zatepľovania nenašla kúsok polystyrénu! A na vypínanie používam injekčné ihly, zaručene nebudú hrdzavieť a na dečke nezostanú ťažko odstrániteľné škvrny po hrdzavejúcich špendlíkoch.

A už na svojom mieste …

Suším bylinky z mojej bylinkovej špirály …
Sklenené dózy sú z kávy …
a visačky odkukané na nete (zatiaľ v angličtine, ale určite si ich urobím v slovenčine) …
autorkám inšpirácie ďakujem …
Do konca prázdnin zostáva už len zopár dní,
a to, bohužiaľ, znamená i blížiaci sa koniec leta …
Príroda sa začne sfarbovať do nádherných teplých tónov, pod nohami budeme cítiť šuchot popadaného lístia, zasadíme cibule tulipánov, narcisov a krokusov a vytiahneme teplejšie svetre …
Rada varím lekváre, broskyňový, marhuľový, rajčinový, milujem tú vôňu. I keď sa u nás veľmi nejedia, musím vždy pre svoju vnútornú spokojnosť urobiť aspoň pár pohárikov. Najčastejšie používam slivkový lekvár – do parených a pečených buchiet, do perníka, do lekvárových šatôčiek, avšak nikdy som ho ešte vlastnoručne nerobila.
A keď som na mimibazáre našla tento skvelý recept, tak som proste musela … A naviac, urobí sa takmer sám…
Postup popíšem len stručne, skvelý podrobný postup s obrázkami je tu.
![]() |
Potrebujeme:
|
- Slivky rozpolíme, vykôstkujeme a vložíme do hlbšieho pekáča a krížom-krážom pokvapkáme octom.
- Dáme to rúry a pri teplote 250°C “pečieme” 20-25 minút. NE-MIE-ŠA-ME!!!!
- Potom posypeme 25 dag kryštálového cukru.
- Dáme do rúry na ďalších 15 minút.
- Prisypeme opäť 25 dag kryštálového cukru.
- Opäť vložíme do rúry na 15 minút.
- Vyberieme z rúry, pridáme rum, pomletý klinček, škoricu a ponorným mixérom rozmixujeme. Ja som mala tie slivky také rozvarené, mixovanie bolo takmer zbytočné.
- Dáme do pohárikov, obrátime hore dnom a necháme vychladnúť
- HOTOVO
Lekvár je naozaj skvelý, ešte určite urobím !
Keď sa tak pozerám na tie poháriky … nerobila som ja ten lekvár len kvôli tomu, aby som mala kde použiť tie klobúčiky?
Viem, viem, tieto obháčkované vešiaky vyzerajú ako z kategórie „nemala baba čo robiť, obšívala vecheť“. Presne TOTO som si aj ja pomyslela, keď som ich prvýkrát videla na jednom zahraničnom blogu.
Ale keďže som mala teraz také pletacie a háčkovacie leto, a teda zostali mi nejaké kúsky priadzí, tak som si povedala, prečo to nevyskúšať, však čo … Jedinou podmienkou bolo nájsť staré drevené vešiaky s háčikom, ktorý sa dá „odšróbovať“ – a tie som, napodiv, ešte tri našla.
Tak tu je výsledok:
A môžem teda povedať, že to je FAKT super, už je koniec neustálemu padaniu tričiek s veľkým výstrihom alebo šmykľavej blúzky na dno skrine.
Takže musím uznať, že obháčkované vešiaky sú SUPER výmysel !!! Len škoda, že nemám už tie drevené vešiaky, ktoré som prednedávnom v zápale upratovacieho amoku zaradila medzi haraburdy určené na vyhodenie … a i vyhodila …
Už dávnejšie sa ma môj francúzsky šéf (gurmán tak asi ako všetci Francúzi) spýtal, či poznám “la tarte Tatin”. Samozrejme, k jeho veľkému údivu, nepoznala som. Tak mi ho doslova s nadšením popísoval.
Tarte Tatin (koláč sestier
Tatinových) dostal meno po dvoch slobodných sestrách Stéphanie a Caroline, ktoré začiatkom minulého storočia viedli hotel v malom mestečku Lamotte-Beuvron v údolí Loiry. Recept vznikol náhodou “vinou” Stéphanie, ale zrodil sa Tarte Tatin, ktorý patrí medzi delikatesy i známej reštaurácie Maxim’s v Paríži. Koláč je veľmi obľúbený, dokonca prvý septembrový týždeň v Lamotte-Beuvron patrí práve tomuto koláču.
Na koláč som dávno zabudla, až včera som čírou náhodou naň natrafila. Tak som si povedala, ide víkend, skúsim ho, no nie? A ešte len malá poznámka – to cesto sa dáva navrch, koláč sa po upečení prevráti.
Našla som i recept s lístkovým cestom, to som práve mala v mrazničke, takže taká zjednodušená verzia:
![]() |
Potrebujeme:
|


























muškát vypestovaný zo semienka
Táto dáma v krinolíne ešte čaká na svoj rámik.
Tak táto fotka je už (minuloročnou) minulosťou. O dva mesiace bude v obleku mladší syn :-)

plamienok pestovaný v kvetináči



A ešte jeden venček - machový s hviezdičkami z brezovej kôry.




Posledné komentáre