![]() |
Kratšie dni, našuchorené popadané zlaté lístie, posledné kvitnúce kvietky, čas chryzantém, jeseň … |
Pokračovanie »
![]() |
Kratšie dni, našuchorené popadané zlaté lístie, posledné kvitnúce kvietky, čas chryzantém, jeseň … |
Dnes som zase prehrabala všetky moje pozbierané recepty. Tak ako vždy, keď sa rozhodnem, že “niečo” upečiem. Vždy chcem totiž skúsiť niečo nové. A tento recept ma zaujal najmä preto, že PRÁVE z takéhoto cesta robievam slané tyčinky. No, proste musela som ho skúsiť …
A výsledok naozaj stojí za to! Koláčik je krehučký a hlavne, nie je príliš sladký.
A tu je recept:
Na doske vypracujeme cesto, rozdelíme na dve polovice a dáme to chladničky asi na 1 hodinu, nech si odpočinie. Odpočinok platí len na cesto, my zatiaľ namočíme hrozienka do rumu, očistíme jablká a nahrubo ich nastrúhame.
Babie leto a poletujúce pavúky patria neodmysliteľne k sebe. Pavúky si hľadajú najvhodnejšiu pozíciu a neúnavne naťahujú svoje vlákna. A ak im pomôže vietor, dokážu sa dostať poriadne ďaleko. Len stále nechápem, prečo si ako cieľ svojho osídľovania vybrali našu obývačku … |
|
![]() Tone Finnanger (1973) je nórska dizajnérka pochádzajúca z Oslo, ktorá sa po skončení štúdia venovala interiérovému dizajnu.Keď sa presťahovala z Oslo na malý ostrov Hvasser, začala pracovať v dielni, kde sa robili výšivky. Spočiatku mala predstavu o vytvorení šlabikáru pre deti a kreslenie animovaných filmov, ale práve spoznanie sveta ručnej práce ju viedlo k myšlienke na Tildu.A tak v roku 1999 podpísala kontrakt na prvé dve knihy. Knihy mali úspech, perfektne sa predávali, a tak sa Tilda stala jej vášňou na plný úväzok. Tone Finnanger začala svojim postavičkám budovať ich vlastný svet. Adresa blogu Tone Finnanger |
|
Tildy najskôr vychádzali len v nórštine, ale veľmi rýchlo sa stali populárnymi v celej Európe, a tak je možné sa stretnúť s nimi v rôznych jazykoch. A dajú sa zohnať ozaj všade – v internetových obchodoch, ak chcete mať “origoš”, alebo na nespočetných linkách – niektoré uvádzam na konci článku.
Posledná TILDA vyšla v auguste tohto roku, samozrejme už s vianočnými nápadmi. Tak toto je titulná strana a na navnadenie pár ukážok z nej: |
|||
Gaštany dokážu odoberať energiu, a tak liečiť choroby, ktorých príčina je z nadbytku energie, ako je napríklad artróza, reuma, choroby dolných končatín a chrbtice. Práve podľa receptov ľudového liečiteľstva sa majú gaštany dávať do postele, kde “natiahnu” negatívnu energiu, po nejakej dobe ich treba vyhodiť a opäť použiť nové. Po procedúre by mali byť scvrknuté a vovnútri čierne.
Už dávno som sa chystala urobiť tieto úžasné koláče. Vlastne, tie škoricové. Ale keď som svoje rozhodnutie oznámila môjmu mužskému “kolektívu”, nastala dilema škoricové alebo cesnakové. A tak som urobila obidvoje!
Našťastie, cesto je rovnaké, takže nakoniec všetci sú spokojní 🙂
Urobíme klasické kysnuté cesto – kvások a všetky ostatné prísady vymiešame na hladké cesto (je super, ak to urobí robot za nás). Nenechajte sa pomýliť tými 2 lyžičkami soli – ozaj tam patria, aj keby sme robili len škoricové koláče. Pekné hladké cesto dáme vykysnúť, potom rozdelíme na dve časti. Jednu časť vyvaľkáme, potrieme plnkou (tuk so žĺtkami) a posypeme škoricovým cukrom. Nešetríme!
Tak, a polovica septembra je za nami. Každý rok je to pre mňa čas, kedy začnem uvažovať o zmene letných truhlíkov na jesenné, teda nie všetkých, lebo tých mám neúrekom. Ale na kuchynské okno tie štyri vždy urobím. Však tam sa zdržujem i najčastejšie, no nie? 🙂
A tak dnes som začala i aktívne s prípravami – kúpila som zopár ružových vresov a biele okrasné kapusty. Mám takú predstavu ich skombinovať s violkami, tie kvitnú aj keď mrzne a na jar začnú opäť, prípadne ešte by som ako “zelené pozadie” dala nejaké nízke ihličnany alebo hebe. A doplním strieborným panašovaným brečtanom, aspoň ho v skalke trošku preriedim. A keďže sa chystám posadiť konečne i cibuľoviny, tak budúci týždeň som si vyhlásila za “záhradnícky týždeň”.
Teraz hľadám a hľadám inšpirácie, a tak aspoň pár, ktoré ma upútali svojou jednoduchosťou, a pritom sú skutočne efektné. No, nie sú nádherné? 🙂
fotky:http://www.myhomeideas.com
Anina
Vlastne to ani nie je bábovka – skôr kysnutý závin v bábovkovej forme. V bábovkovej forme som začala robievať makový závin po niekoľkých neúspešných pokusoch upiecť ho na plechu – teda tak, aby nebol prasknutý a mal i pekný tvar. A práve bábovková forma ma zachránila, dokonca to vyzerá i efektne. Proste foma nepustí… :-). Ale odkedy som skúsila kakaový (a to je celkom nedávno), tak už robievam len kakaový. Je MŇAM !
Takže recept:
Tak začína knižka Frances Mayesovej Pod toskánským sluncem (mám ju v češtine, neviem, či bola preložená i do slovenčiny). Ako autorka sama hovorí, najskôr to bol len objemný zošit, kam si zapisovala ona, rodáčka z americkej Georgie, proces svojho zoznamovania sa prírodou, históriou, jazykom a kultúrou Talianska. Obsahoval i množstvo praktických informácií súvisiacich s jej rozhodnutím zakúpiť starú opustenú usadlosť blízko toskánskej Cortony a pustiť sa do jej opravy. Úžasne sú popísané jej dobrodružstvá počas stavebných úprav aj práce v zanedbanej záhrade, návštevy trhu a zbližovanie sa s miestnymi obyvateľmi a ic h zvykmi. Z celej knižky dýcha podmanivosť vidieckeho životného štýlu, naviac je v nej uvedené množstvo receptov typických pre tento čarovný kút Toskánska. Román bol i sfilmovaný, v požičovni som ho nemohla zohnať, tak som pátrala na nete. Niečo sa mi podarilo stiahnuť, avšak v príšernej kvalite, v angličtine a s čínskymi titulkami. Ale na moje veľké potešenie, v čase, keď ma táto kniha úplne pohltila, film PRÁVE dávali i televízii!!! Film je tiež pekný, dej sa teda dosť líši … ale Toskánsko je Toskánsko .. 🙂 Román možno vyzerá ako typické prázdninové čítanie, ale dá sa čítať hocikedy – vidiek v Toskánsku tiež prežíva zimu a všetko, čo s ňou súvisí 🙂
A pridám niekoľko “toskánskych” inšpirácií z netu …
Pokračovanie »
Posledné komentáre